STODOLA, EMILPRELOM
spomienky - úvahy - štúdie
Leopold Mazáč, Praha, 1933
edícia Osvetová knižnica (2)
2.000 výtlačkov
história
292 s., slovenčina
hmotnosť: 368 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky
15,00 € PREDANÉ!
*trsos* in *H-BAR*
Tóti — „Tót közművelődési egyesület“
Paralelne so slovenskou spoločnosťou existovala i spoločnosť „tótska“. „Tóti“ boli tí páni, čo účinkovali v „Tót közművelődési egyesület-e“: Czambel, Janovec, Šťastný a niektorí iní.
Czambelovi a jeho priateľom nechýbäl národný cit, veď čo študenti vykonali niečo pre tie časy zázračného: keď Blaha Lujza v divadle „Népszinház“ v kuse „Tót leány“ slávila triumfy, oddali jej títo mladí ľudia veniec (kytku?) za 80 zl.(!), na stuhe ktorého bol takýto nápis: „Budapesti tót egyetemi hallgatók Hankának“. To bola senzácia!
Ale ich účinkovanie, tak vydávanie časopisu Vlasť a Svet, i redigovanie vládnych Slovenských Novín smerovalo proti slov. národnej veci, ono kliesnilo cestu oportunizmu, ktorý bol pre nás poddajných Slovákov záhubným, a toto otravovanie verejnosti nebolo vyvážené ani ich dobrými úmyslami a skutkami, ani vynikajúcimi spismi Czambelovými.
21. apríla 1885 bol som čo referent Národ. Novín na valnom shromáždení „Tót közművelődési egyesületu“, tejto maďarskej náhražky za bývalú Slov. Maticu. Predsedal biskup Czászka, medzi prítomnými boli aj honetní, objektivní ľudia, ako Michal Zselinszký, Peter Matúška, Joz. Kajuch a iní. Tam som ale počul z úst jedného rečníka slová, ktoré sa mi hlboko vryly do duše: „A tót nép nem létezik, csak tótul beszélő egyesek“ (Ľudu slovenského niet, sú len slovensky hovoriaci jednotlivci). Takto vyzeral ten kultúrny spolok slovenský. Ozaj bastardné dielo slabých, vždy ku kompromisom náchylných ľudí. (Tu by mohol prof. Chaloupecký aplikovať svoje nerozmyslené slová o bastardnej kultúre Slovákov.)
Srážka s maďarským študentom
Dňa 5. mája 1885 stal sa mi nemilý incident. V jednej študentskej reštaurácii na Magyar utca stala sa medzi mnou a jedným maďarským študentom, ktorý hanobil — pravda, v podnapitom stave — Slovákov, srážka, kde som mu musel vynadať v prítomnosti všetkých do „durva neveletlen pimasz“-ov. Vec ďalších konzekvencií nemala. Niečo podobne nepríjemného sa mi potom v živote nikdy nestalo.
Pravda, istá nevraživosť proti nám bola všade. Tak predtým nemecký učenec, teraz tuhý Maďar, profesor dr. Jul. Kautz, pri otázkach z verejného práva, keď zkúšal dr. Janka Schwartza z Pukanca, začal zle-nedobre na Srbov, aké nesprávne požiadavky majú, a obrátil sa k Schwartzovi so slovami: „Persze, ön igazat adna nekik.“ (Pravda, Vy by ste im dali za pravdu.)
V Pešti nás študentov slovenských nepokladali za hodných pozornosti, po pravde peštianski profesori aj svoju vlastnú mládež zanedbávali. V Prahe mali sme prístup do spoločnosti univerzit-
