DOŁĘGA-MOSTOWICZ, TADEUSZMUŽ V OPRÁŠENOM SAKU
(Kariera Nikodema Dyzmy)
Smena, Bratislava, 1970
preklad Mária Krkošková
obálka Agneša Bakardžievová
11.000 výtlačkov
73-021-71
beletria, román
310 s., slovenčina
hmotnosť: 380 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,50 € darované THCK
*zlaci*
Ľudia sa dostávajú k písaniu rôznymi cestami. Jedni začínajú písať už v mladosti, u iných sa spisovateľské sklony a talent prejavia až v mužnom veku.
Poľský spisovateľ Tadeusz Dolega-Mostowicz (1898—1939) bol pôvodne novinárom. Jeho ostrý článok proti čelnému predstaviteľovi vlády maršalkovi Pilsudskému vyvolal nevôľu maršalkových prívržencov, ktorí Mostowicza vyvliekli za mesto a tam si s ním „ručne“ vyrovnali účty. Zbitý novinár sa rozhodol pomstiť. Pretože protivníci mali v rukách políciu, žandárstvo, súdy i prokuratúry, pomstil sa satirickým dielom, v ktorom nastavil zrkadlo svojej dobe a jej predstaviteľom. A tak vznikol jeho Muž v oprášenom fraku (v pôvodine Kariera Nikodema Dyzmy). Kniha bola jeho prvou prozaickou prácou a vyšla roku 1932. Mostowicz potom už neprestal písať a do roku 1939 bol autorom pätnástich diel (medzi nimi aj Mastičkára, ktorý vyšiel v slovenskom preklade v Smene v roku 1968). Svojimi knihami si získal medzi čitateľmi veľkú obľubu. No s rastom jeho honorárov nestúpala úmerne aj hodnota jeho diel a Muž v oprášenom fraku zostáva jeho najlepšou knihou.
Mostowiczova tvorba má dodnes veľký význam dokumentárny, lebo dáva obraz politických a spoločenských pomerov Poľska spred prvej svetovej vojny. A na tomto pozadí organicky vkomponovanom do deja sa rozvíja bohato členitý a čitateľsky príťažlivý príbeh s mnohými charakteristickými postavami a postavičkami. V titulnej postave autor vytvoril typ „silného muža“. Nikodém Dyzma je drobný, úradníček, ktorý je bez práce, vyhráva na mandolíne v predmestských krčmách a márne sa usiluje získať miesto tanečníka v nejakom lepšom lokáli. A odrazu sa naňho usmeje šťastie. Vďaka náhode stane sa vysokým štátnym úradníkom, prezidentom banky, boháčom. Na spoločenskom rebríčku stúpa čoraz vyššie, otvárajú sa pred ním dvere všetkých salónov a aristokratických domov, je vítaným hosťom najvyšších spoločností, obklopujú ho krásne a bohaté ženy a snažia sa získať jeho priazeň.
Je Dyzma naozaj „silný muž“, za akého ho všeobecne pokladajú, alebo prefíkaný naničhodník, ktorý vie využiť situáciu? Je jeho láska k Nine hlbokým citom, alebo len kameňom potrebným pri stavbe jeho cesty „nahor“? Ale to nech posúdi čitateľ sám.
Hoci od prvého vydania tohto románu uplynulo už pekných pár rokov, nezapadol do zabudnutia. Príbeh dostal tiež filmovú podobu a po knihe siahneme radi aj dnes, aby sme si so záujmom prečítali príbeh Nikodéma Dyzmu, ktorý sa takmer z ulice dostal medzi „horných desaťtisíc“.
ÔSMA KAPITOLA
Všetko sa začalo tým, že pani Nina si večer obliekla elegantnejšie šaty a že si dlhšie ako obyčajne upravovala pred zrkadlom vlasy.
Kasia mala dosť pozorovacieho zmyslu, aby si to všimla.
— Škoda, že si si neobliekla plesovú róbu, — poznamenala.
— Kasia!
— Čo?
— Tvoja štipľavosť nie je vôbec na mieste.
— A prečo si sa teda preobliekla? — opýtala sa Kasia s neskrývanou iróniou.
— Preobliekla som sa bez nejakého dôvodu. No, len tak. Dávno som tie šaty nemala na sebe.
— Vieš dobre, že v nich vyzeráš výborne! — vyhrkla Kasia.
— Viem, — usmiala sa Nina a vrhla na Kasiu dlhý pohľad.
— Nina!
Nina sa stále usmievala.
— Nina, prestaň! — Kasia odhodila knihu, ktorú pred chvíľou čítala, a začala chodiť po izbe.
Vtom sa zastavila pred Ninou a vybuchla:
— Pohŕdam, rozumieš, pohŕdam ženami, ktoré preto, aby sa zapáčili mužovi, robia zo seba, — hľadala silný výraz, — robia zo seba pouličné dievky! — vystrelila.
Nina zbledla.
— Kasia, urážaš ma!
— Žena, čo sa chce zapáčiť mužovi, pripomína mi, prepáč, ale budem úprimná, suku, áno, suku...!
Ninine oči sa zaplnili slzami. Chvíľu hľadela na Kasiu rozšírenými zrenicami, potom si zakryla rukami tvár a rozplakala sa. Chrbát sa jej nepravidelne chvel vzlykotom, pokožka na krku jej sčervenela.
Kasia zatínala päste, ale bola priveľmi pobúrená, aby sa vedela zastaviť.
— Azda poprieš, — kričala, — azda poprieš, že dnes od poludnia, odkedy prišiel ten telegram, máš inú náladu?! Azda poprieš, že si sa preobliekla kvôli Dyzmovi?! A že teraz sa už hodinu vykrúcaš pred zrkadlom, aby si ho o-ča-ri-la!
— Bože, bože! — vzlykala Nina.
— Hnusí sa mi to, rozumieš!
Nina vyskočila zo stoličky. Jej veľké oči sa rozhoreli vzburou.
— Teda tak, teda tak! — zašepkala zreteľne. — Áno, máš pravdu, chcem ho očariť, chcem sa mu páčiť čo najväčšmi ... Ak sa ti to hnusí, porozmýšľaj, či ja sa nemám hnusiť tebe i sebe ...
Kasia sa chytila za boky a vybuchla smiechom.
— To si si vybrala!
Myslela si, že zničí Ninu svojou iróniou, ale Nina zodvihla hlavu.
— Áno, vybrala!
— Ordinárny násilník! — vybuchla Kasia vášnivo. — Vulgárny typ zbohatlíka ... Gorila!
— Správne, správne! No a čo? — zvolala Nina pobúrená na najvyššiu mieru a očervenela. — Násilník? Áno! To je typ súčasného muža! To je silný človek! Víťaz! Dobyvateľ života!... Prečo mi stále nahováraš, že som stopercentná žena? Uverila som ti aj teraz, keď stretávam na svojej ceste stopercentného muža ...
— Samca, — zasyčala Kasia.
Nina si zahryzla do pery a zatajila dych.
— Hovoríš?... Tak dobre, samca, samca ... A ja nie som samica?
— Sedliak! — dodala pohŕdlivo Kasia.
— To nie je pravda! Pán Nikodém nie je sedliak. Mám dosť dôkazov o jeho jemnosti. Ak je zase brusque, robí to vedome. To je jeho štýl, jeho typ. Ja teba mám ľutovať, že ti príroda tak ublížila, že nevieš pocítiť elektrizujúci účinok tej najkrajšej sily, tej vládnúcej, primitívnej mužskosti... Áno, práve primitívnosť, symplicizmus prírody ...
— Akosi ľahko a rýchlo sa zriekaš kultúrnych požiadaviek.
— Klameš, klameš, vedome klameš, sama si uznala, že vrcholom kultúry je vžiť sa do zákonov prírody...
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
"Aha," usmial sa doktor Litwinek, "naozaj blázon."
