MRÁZ, ANDREJJÁN KOLLÁR
Literárna štúdia
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1952
edícia Umenie a život (13)
1. vydanie, 5.500 výtlačkov
literárna teória, literatúra slovenská
124 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 228 g
tvrdá väzba s prebalom
OBSAH:
Ján Kollár a jeho doba // Básnické dielo Jána Kollára // Kollárova koncepcia slovanskej vzájomnosti // Kollárove boje pre spisovnú slovenčinu, jeho starosť o ľudovú poéziu, činnosť kazateľská a náuková
KOLLÁROVA KONCEPCIA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI
Celé pôsobenie Jána Kollára, od básnického a vedeckého počnúc až po kazatelské, vinie sa k centrálnej ose, ktorá spočíva v jeho učení o slovanskej vzájomnosti. Vzájomnostnou ideou osvetľoval minulosť Slovanov, ich vzťah k iným národom, na tejto báze riešil mnohé otázky, týkajúce sa života Slovanov v prítomnosti a ich pomer medzi sebou, určoval prostriedky, ako vytúžený stav medzi Slovanmi uskutočniť a napokon, aké sú ciele vzájomnosti do budúcnosti.
Mnoho skúmateľského úsilia vynaložilo sa na vysvetlenie pôvodu a koreňov Kollárovho učenia o Slovanstve. Poukazovalo sa na shody medzi Kollárovou vzájomnostnou koncepciou a ideológiou antického sveta, hľadaly sa paralely medzi jeho učením a reformačným humanizmom v našich dejinách, sledovalo sa, ako Kollár mohol byť v svojich náhľadoch na minulosť, prítomnosť a budúcnosť slovanských národov determinovaný prostredím, z ktorého vyšiel, a najmä mnoho sa hovorilo o tom, čo Kollár prevzal z nemeckej idealistickej filozofie XVIII. a zo začiatku XIX. storočia.
Už sme uviedli, že pri všetkej inštruktívnosti výsledkov takéhoto skúmania výsledky tieto nám osvetľujú len parciálne otázky a nie veci podstatné. Ján Kollár pri formulovaní svojich náhľadov o úlohách Slovanov a ich vzťahoch k sebe a k iným národom opieral sa o mnoho a často veľmi nesúrodých poučení a podnetov. Ale v základe vzájomnostná koncepcia Kollárova, čo ako mnoho súvislostí má so spomínanými ideologiami, nevznikla z podnetov knižných a učeneckých, nie je produktom kabinetných úvah, ale jej existencia podmienená je životom, spoločenskými pomermi Kollárových čias, z nich vyrastá a im je adresovaná. Preto Kollár právom mohol zdôrazňovať, že jeho ponímanie medzislovanských vzťahov je idea nová, produkt toho stupňa spoločenského vývinu, na akom sa Slovania nachádzali v jeho časoch.
A preto ak v minulosti hlavná pozornosť venovala sa vystopovaniu knižných závislostí Kollárovho učenia, dnes musíme hľadať jeho vysvetlenie v spoločenských skutočnostiach jeho čias. Niektoré z týchto spoločenských príčin uviedli sme už predtým, vo vstupnej kapitole, kde sme sa snažili načrtnúť Kollárovu zaradenosť do súvekých spoločenských a kultúrnych pomerov. Tu nám prichodí uviesť momenty ďalšie, ktoré z oblasti sociálneho diania prispievaly k formulovaniu a vymedzeniu Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti. Všetkou svojou sociálnou empíriou ako i školským i mimoškolským vzdelaním Kollár zákonite dospieval k poznaniu, že časy, v ktorých žije, sú časy prevratné. Rozumie sa, proces tento nechápal vo všetkých jeho vzťahoch, no tým intenzívnejšie vystupovaly mu do popredia niektoré momenty, za ktorých rozvinutie bojoval, najmä momenty z oblasti kultúrnej, ideologickej, alebo ako sa on vyjadroval, literárnej. Stupeň spoločenského vývinu Slovanov a pomer triednych síl nedovoľoval Kollárovi v ešte širších a základných súvislostiach poznať problematiku boja nového so starým, no vo veciach, pri ktorých si plnšie uvedomil protirečivosti svojho veku, boj za novú orientáciu viedol húževnate.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Sto rokov uplynulo od smrti Jána Kollára a pri tomto výročí jeho dielo je nástojčivo podnetné a náš život ho dôrazne potrebuje.
