DOCTOROW, E. L.RAGTIME
(Ragtime)
Pravda, Bratislava, 1981
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Otakar Kořínek
prebal Ján Meisner
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
75-091-81
beletria, román
240 s., slovenčina
hmotnosť: 322 g
tvrdá väzba s prebalom
0,50 € stav: dobrý *kocan3*belx-usa*
Píše sa rok 1902 a k brehom Spojených štátov pláva loď za loďou plná prisťahovalcov. Chudoba Európy zaplavuje New York. Medzi touto pestrofarebnou masou je aj rodina pouličného všeumelca, ktorý sa živí vystrihovaním papierových siluet.
Amerika vrie, kypí neuveriteľným bohatstvom a na uliciach jej miest zomierajú ľudia hladom. Je to doba, v ktorej sa ešte možno stať z kamelota milionárom, doba vrcholiacej módy ragtimu presláveného černošskými hudobníkmi.
Multimilionár Morgan sa plaví na osobitnom parníku Carmania do Egypta lákaný hrobkami farai a polárny bádateľ Peary sa chystá objaviť Severný pól. Členom jel výpravy je aj zámožný podnikatel majiteľ továrne na výrobu vlajok a potrieb pre ohňostroje. Jeho rodina zostáva doma, v mestečku New Rochelle, na východnom pobreží Spojených štátov.
Istého dňa podnikateľova manželka začuje v záhrade zvuk pripomínajúci detský plač a zo záhona vyhrabe novonarodené černošské dieťa. Ujme sa ho a zachráni aj matku, ktorá sa zo zúfalstva pokúsila o zločin. V tej chvíli sa začína prudko odvíjať dramatický príbeh černošských milencov, klaviristu Coalhousa Walkera, a Sarah, matky jeho dieťaťa. A tento príbeh napokon spletie osudy chudobného prisťahovalca i bohatého podnikateľa.
Román Ragtime bol dlhé mesiace na rebríčku amerických bestsellerov. Jeho autor E. L. Doctorow, je autorom viacerých pozoruhodných kníh (Ťažké časy, vitajte, Veľkolepý ako život, Danielova kniha — príbeh manželov Rosenbergovcov — a najnovšieho veľmi úspešného románu Jazero Loon). Vo svojej próze úspešne kombinuje literatúru faktu s fikciou. V Ragtime vystupujú viaceré skutočné osobnosti, ktorých životné osudy a konanie boli charakteristické pre búrlivé obdobie histórie Spojených štátov.
Toto pozoruhodné dielo modernej literatúry si iste nájde vďačných čitateľov i medzi slovenskou čitateľskou verejnosťou.
V Spojených štátoch sa zatiaľ odohrávala prevratná zmena. Mali nového prezidenta Williama Howarda Tafta. Keď nastúpil do úradu, vážil vyše stošesťdesiat kilogramov. Muži v celej krajine si začali všímať svoj zovňajšok. Boli zvyknutí piť kvantá piva. Napchávali sa pecňami chleba a hojne si dožičili klobás a tlačeniek, ktoré ležali na pultoch barov a reštaurácií. Vznešený Pierpont Morgan si dával sedem-osemchodové obedy. Na raňajky jedával rezne a kotlety, vajíčka, palacinky, pečené ryby, záviny a maslo, čerstvé ovocie a šľahačku. Spotreba jedla bola symbolom úspechu. Muža s brušiskom pokladali za človeka v rozkvete. Ženy chodili do nemocníc umierať na prasknuté mechúry, pľúcne kolapsy, zlyhanie srdca a zápaly miechy. Do kúpeľov a k sírnym prameňom sa hrnuli davy ľudí. Preháňadlo tam chápali ako prostriedok na povzbudenie chuti. Amerika bola veľkou uprdenou krajinou. To všetko sa začalo meniť, keď sa do Bieleho domu nasťahoval Taft. Jeho vstup do tohto jediného mýtom opradeného úradu v americkej fantázii všetkých stiesnil. Jeho obrovská postava sa razom stala symbolom človeka tohto štýlu. Hneď nato vykročila móda opačným smerom a iba chudobní boli tuční.
V tomto a ešte v mnohých iných ohľadoch Evelyn Nesbitová predbehla dobu. Jej voľakedajší hlavný milenec Stanford White bol módne zavalitý a jej muž Harry K. Thaw, hoci nižšej postavy, bol kyprý a široký. Zato jej terajší milenec, Matkin mladší brat, bol štíhly a pevný ako mladý strom. Milovali sa pomaly, ich telá sa pružne prelínali a navzájom si tak vyhovovali, že vo zvyšnom čase, ktorý spolu trávili, skoro nemali dôvod zhovárať sa. Evelyn sa vyznačovala tým, že nikdy neodolala človeku, ktorého mocne priťahovala. Vodila Mladšieho brata po Lower East Side, kde daromne pátrala po Tatkovi a dievčatku. Byt na Hesterinej ulici bol prázdny. Evelyn si ho prenajala a zaplatila domácemu za biedne zariadenie. Dlhé hodiny sedávala pri obloku svetlíka. Dotýkala sa prikrývky, taniera a iných vecí ako slepec, ktorý číta hmatom. Nato sa zakaždým zrútila a Mladší brat ju utešil na úzkej mosadznej posteli.
Keď sa začal súd s Harrym K. Thawom, Evelyn fotografovali, ako vchádza do súdnej budovy. V súdnej sieni, kde sa fotografovať nesmelo, ju zas portrétovali pre ilustrované časopisy. Počula škrípanie oceľových pier. Zaujala miesto na lavici svedkov a opísala, ako pätnásťročná vyhadzovala nohami v červenom zamate a ako sa istému bohatému architektovi pri pohľade na jej odhalené lýtka zatajil dych. Svedčila sebaisto a so vztýčenou hlavou. Bola oblečená s bezchybným vkusom. Jej svedecká výpoveď znamenala zrod prvej bohyne sexu v amerických dejinách. Uvedomili si to dve spoločenské vrstvy. Prvou boli podnikateľské kruhy, najmä skupina finančníkov a výrobcov odevov, ktorí sa začali obchodne zaujímať o film alebo kinematograf, ako sa mu vtedy hovorilo. Viacerí z nich postrehli, že Evelynina tvár na titulnej strane novín predala celý náklad. Pochopili, že ide o proces idealizácie, pri ktorom sa niektorí jednotlivci pod vplyvom udalostí, opisovaných v novinách, dostávajú do povedomia verejnosti v nadživotnej veľkosti. Títo jednotlivci sú zosobnením jednej príťažlivej ľudskej črty na úkor ostatných čŕt. Podnikatelia si položili otázku, či by takých jednotlivcov nemohli vytvoriť sami vlastnými prostriedkami nezávisle od náhodných udalostí, ktoré sa dostanú do novín. Keby mohli, do kinematografu by chodilo viacej ľudí, čo by znamenalo väčšie príjmy. Evelyn Nesbitová takto inšpirovala vznik systému filmových hviezd a stala sa predobrazom všetkých bohýň sexu, počínajúc Thedou Barovou a končiac Marilyn Monroe. Druhú skupinu, ktorá postrehla význam Evelyn Nesbitovej, tvorili odborárski predáci rozličných zväzov, anarchisti a socialisti; tí správne predpovedali, že potencionálne je vážnejšou hrozbou pre záujmy robotníkov ako majitelia baní a
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
A Harry K. Thaw, ktorého prepustili z ústavu, sa každoročne zúčastňoval v Newporte ná slávnostnom sprievode pri príležitosti ukončenia I. svetovej vojny.
