FOUCHET, LORRAINENALIEHAVÝ PRÍPAD
(De toute urgence)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1997
1. vydanie
preklad Zuzana Pémová, Erika Hažírová
obálka Dušan Grečner
ISBN 80-220-0808-7
beletria, román, literatúra francúzska,
264 s., slovenčina
hmotnosť: 339 g
tvrdá väzba
OVER
Očami mladej pohotovostnej lekárky, červenovlasej pôvabnej Júlie, autorka odhaľuje zákulisie parížskej lekárskej pohotovosti, tragédie, víťazstvá i prehry, smútky, radosti i žiale, čo všetko sa odohráva predtým i potom, ako zaznie húkačka, rozsvieti sa svetelný maják a sanitka uháňa k pacientovi, ktorému môže zachrániť život. Osudy pacientov i osudy službukonajúcich lekárov, všetko sa preplieta pred čitateľom a vytvára napínavú sieť, priam reportáž, faktografickú i citovú, zasadenú do tvrdej skutočnosti, román, v ktorom sa každodenné, banálne udalosti života berú naľahko, ale ľudská bolesť, priateľstvo a láska smrteľne vážne.
Mick, zbláznený do vlakov a vláčikov, Alex, pôvodom Korzičan, donchuan a dobrý klavirista, Paul, ktorý vedie rodinný život na dve strany, s manželkou i milenkou, Laura, prenasledovaná svojím druhom odmietajúcim rozchod, a predovšetkým Fabio, hoci akoby v úzadí, scenárista z Benátok, zaľúbený do Júlie, ktorý jej vráti chuť žiť a chuť pracovať i po tragédii, akú zakúsila na vlastnej koži.
Lorraine Fouchetová pracuje vyše desať rokov ako výjazdová lekárka na stanici Prvej pomoci. Počas štúdia medicíny často pomáhala v Parížskej záchrannej službe. Doteraz vydala: Jana bez trvalého bydliska, Čudný taxík.
- To je fakt! - uzemní ho Alex.
Davennes sa rozhodne, že sa nedá urážať, vykokce ešte zopár banalít a odíde.
Na budovu záchrannej služby sa spúšťa noc. Necker 01 mal dva prevozy, Necker 02 práve odišiel k pacientovi. V kuchyni je iba Laura, Alex, Ivan, Natália, Jérôme, ja a fľaša vodky, ktorú priniesol Ivan. Samozrejme, hovoríme o Fredovi, spomíname, čo sme s ním zažili, odkedy k nám prišiel. Dlho bol skôr rezervovaný, zatiaľ čo ostatní medici, ktorí s ním boli na praxi, sa radi predvádzali. A potom, jedného dňa, keď sa pri autonehode na okružnom bulvári do seba zakliesnilo niekoľko vozidiel, kým ostatní váhali, Fred sa predriapal cez vraky, aby mohol nasadiť infúziu chlapíkovi zaklinenému medzi plechmi.
- Pamätáte sa, ako šiel k pacientovi v delíriu, ktorý zamkol dvere na dva západy a hodil kľúče do odpadovej šachty?
- To si píš! A keď ho raz v noci poslali k mladej matke s „baby blues“? - pripomína Ivan.
- Ku... komu? - pýta sa Jérôme.
Vysvetlíme mu, že ide o ťažkú psychózu, ktorá niekedy prepukne prvý týždeň po pôrode. Mladé ženy upadnú do melanchólie a depresie... a keď sa to zhorší, pokúšajú sa zabiť svoje dieťa, trebárs ho vyhodia cez okno!
- Kým lekár vyjednával s matkou, ktorá sa vyhrážala, že vyskočí aj s dieťaťom z okna na piatom poschodí, Fred šiel do vedľajšieho bytu, bez okolkov preliezol cez balkón, rozbil okennú tabuľu a ženu zachránil!
Musím sa usmiať pri predstave Freda, ako balansuje na rímse piateho poschodia.
- Nemohli by sme už prestať s tou hrou na starých spolubojovníkov? - povie zrazu Alex. - Je predsa mŕtvy, nie? Už nikoho nezachráni...
- Práve preto o ňom treba rozprávať, - preruší ho Jérôme. -Neskôr sa už neodvážime... Človek sa tak nejako zablokuje...
Viem, čo chce povedať, veľmi dobre poznám tú idiotskú okúňavosť.
Príchodom Micka a Miriam sa nálada trochu uvoľní. Už sú po večeri, ale urobíme pri stole miesto a Alex im naplní poháre.
- Ako sa má matka? - pýta sa Micka.
- Koncom mesiaca ide na liečenie...
Alex ho buchne po chrbte.
- Výborne, starký! Kedy si sa to dozvedel?
- Včera, ale nechcel som vás otravovať svojimi rečami...
- Dobré historky potrebujeme ako soľ. Napime sa na zdravie Mickovej matky! - zvolá Ivan.
- Na Mickovu matku... a na moju budúcu manželku! - dodá Alex so zvláštnym výrazom na tvári.
Určite som zle počula.
- Na tvoju „budúcu manželku“? Naozaj si myslíš, že na tejto planéte existuje stvorenie schopné znášať tvoje debilné hlášky, špinavé ponožky a rozhasenú motorku?
Odpovie mi s anjelským úsmevom.
- Existuje, Júlia... Tretia sobota v septembri sa stane naším svadobným dňom! A keď sme sa už takto zišli, dovolím si spýtať sa ťa... či by si mi nešla za svedka?
Som taká prekvapená, že sa nezmôžem ani na slovo.
- Myslíš to vážne? - žasne Mick.
- O niektorých veciach sa nežartuje. Môžem teda s tebou počítať, Júlia?
- S radosťou! - vrhnem sa k nemu a objímem ho.
Mick mu blahoželá a ostatní sa okamžite pridajú. Fľaša vodky je o chvíľu prázdna. Jérôme vyťahuje z vrecka skicár a začína obhrýzať ceruzku.
- Kto je tou nešťastnou... pardon, šťastnou vyvolenou? - pýta sa Mick.
- Volá sa Jeanne a je učiteľkou, práve sme sa zoznámili a je... úžasná!
- Ešte raz ti blahoželám! A tá úžasná žena sa chce presťahovať do Paríža?
Alex skloní hlavu a ja veľmi dúfam, že nepovie to, čoho sa obávam.
- Sťahujem sa ja! Všetci mi budete veľmi chýbať... V Barcaggiu, dedinke celkom na severe ostrova, sme našli dom, včera som podpísal kúpno-predajnú zmluvu... a v priebehu roka sa uvoľní miesto v záchrannej službe v Bastii. Dovtedy budem pracovať na klinike.
- Povedz, že sa mi to iba sníva! Alebo je to nejaký ďalší vtip?
Vidím mu na tvári, že nie.
Určite som si to tak nepredstavovala, keď som Fredovi povedala,
