ZAGORKA, MARIJA JURIĆGORDANA NA DVORE KRÁĽA MATYÁŠA I/II.
(Gordana)
Juga, Bratislava, 1993
preklad Ján Jankovič
obálka Adam
ilustrácie Adam
ISBN 80-85506-22-X
beletria, román, história
240 s., slovenčina
hmotnosť: 444 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný
PREDANÉ
*zimpa* in **S3Z**
MANŽELSKÝ SYN
Mladen sa bez oddychu ženie cez dediny, lesy, pokosené lúky, po úzkych cestičkách popri potokoch, preskakuje jarky, koňa vedie skratkami, priečnymi chodníčkami, jednostaj dáva pozor na smer. Ako syn tohto kraja vie, kade viesť koňa, koľko času potrebuje jazdec po krivolakej ceste a koľko času usporí, keď presekáva zákruty. Od včerajšieho popoludnia, ako sa pohol z Griča, jazdil celú noc a ráno ho zastihlo uprostred dediny.
Zoskočil z koňa a jeho mládenci ho nasledovali. Vypýtal si chleba a mlieka, nakŕmili kone a potom znova veselo sadli do sediel a pokračovali v stíhaní.
Mladenove oči jednostaj sledovali slnko a v myšlienkach si kreslil najkratšiu cestu na juh. Aby si nadbehol nepriateľa, nezastavil ani na okamih.
Keď slnko bolo vysoko, Berislavič zastavil koňa a prikázal svojim mládencom:
- Teraz pôjdeme priamo k ceste.
A hnali kone preskakujúc priekopy.
Vyšli na cestu. Jediným pohľadom sa mladík zorientoval v tomto kraji a vydal sa späť k severu.
- Tu blízko je jedna krčma, v ktorej sa zastavujú pocestní. Tam si niečo zajeme. Prešli zákrutu okolo malého briežka a prišli ku krčme. Mladý muž s dlhými fúzami v súkenných gatiach a ľanovej košeli vyšiel a poklonil sa.
- Prešiel tadeto nejaký väčší šľachtický sprievod? - spýtal sa Berislavič.
- Áno, asi pred týždňom a možno to bolo ešte skôr. Bolo ich niekoľko sto.
- Dobre, a neskôr tadeto precválal nejaký rýchly posol?
- Vaša milosť, po sprievode, ktorý tadeto šiel na juh, ešte nik neprecválal ani sa neviezol.
- A čo ak sa nezastavil?
- U mňa sa zastaví každý pocestný, kúpi si chleba a syra, napojí a nakŕmi kone.
- A čo ak precválal v noci?
- V tejto samote a tichu počuť konské kopyto, ako keby si strieľal na Turka
- Teda dobre. Daj nám niečo zajesť, nakŕm a napoj naše kone.
Mladen Berislavič zoskočil a mládenci odviedli kone za dom. Šlachtic si sadol pod korunu stromu, náhlivo jedol a neustále sledoval ďalekú cesta
- Vrátime sa na obchádzku, - povedal mládencom, keď k nemu pristúpili. - Rýchlo sa najedzte.
Keď dojedli, sadli do sediel. Mladen zazrel obláčik prachu na ceste zo severa
- Pozri, ten sa ženie ako strela, podotkol ticho. - Rýchlo sa pripravme na jeho privítanie.
Vyšli na cestu a čakali.
Rýchly jazdec sa onedlho zjavil v oblaku prachu. Berislavič zakrytý priezorom prilby dal jazdcovi znamenie, aby zastal, ale ten iba popohnal koňa. To prebudilo jeho podozrenie, a preto mládencom prikázal:
- Napred, za ním!
Hnali sa ako šialení. Berislavič ho onedlho dostihol, schmatol za šiju, chytil uzdy, zastavil koňa a pozrel na zadržaného jazdca.
- Hneď som ťa spoznal, Antonio! - povedal mu Berislavič po latinsky. - Nevzpieraj sa, lebo prídeš o hlavu.
Mládenci priskočili, odzbrojili ho a zviazali. Berislavič viedol všetkých späť bočnými cestičkami a dával veľký pozor na svojho zajatca.
*****
Dážď prerušil poľovačku. Zatiaľ čo kráľovskí hostia sa utiahli na Medvedgrad, kráľ, kráľovná a dvorania sa vrátili na Grič.
Okno na kráľovej pracovni bolo otvorené. Dažďom vychladený vzduch prúdil dnu. Kráľ sa zhováral s kancelárom Váradim a radcom Bakatom. Riešili štátnické veci.
- Vonku počujem akýsi hluk, - povedal kráľ, - milý Bakač, pozrite sa, to je to. Bakač vyšiel z miestnosti akýsi zachmúrený z toho, že kráľ ho posiela preč kvôli takým daromniciam. Matyáš medzičasom žmurkol na Váradiho.
- Chcel som ho iba dostať von a nič iné mi nezišlo na um.
- Veličenstvo, vzhľadom na jeho postavenie to nebola patričná úloha.
