SLOBODA, RUDOLFHEREČKY
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1995
obálka Dušan Grečner
1. vydanie
ISBN 80-220-0640-8
Beletria, próza krátka, poviedky
136 s., slovenčina
hmotnosť: 250 g
tvrdá väzba s prebalom
stav veľmi dobrý, na predsádke neautorské venovanie
2,40 € PREDANÉ!
*zimpa*
Čítanie textov Rudolfa Slobodu, či už ide o román, poviedky alebo hoci scenár, vždy vzbudzuje radostné očakávanie. Znovu si uvedomujeme, aký neopakovateľný je štýl tohto autora, ako ho - už vlastne dôverne -poznáme a ako príjemne nás vždy vie prekvapiť, očariť, nadlho zaujať. Mnohé polohy či situácie, v akých sa ocitajú svojrázne Slobodove postavy a postavičky, veľmi dobre poznáme, neraz sa v nich, úplne bizarných, objavujeme: takíto sme boli, toto sme my.
Slobodove poviedky nás teda nachádzajú celkom pripravených; až keď sa do nich zahĺbime, zisťujeme, čo všetko možno novým, inak nasvieteným detailom postihnúť, aj ako sa dajú veci, a teda svet, pekne dopĺňať.
Krompáč
Janovi už začali hovoriť starý Jano. Slovíčko starý sa vláčne vplazilo do rozhovorov, spočiatku nebola pre Jana nová situácia ťažkou. Ešte stále nezbadal, ako ozaj vyzerá na ulici. Musel ísť na nepríjemnú návštevu do hlavného mesta. A tam mu akísi mladíci vynadali, zbili ho, roztrhali mu občiansky preukaz, a to všetko po tom, ako skončil onú nepríjemnú návštevu u bratanca. O pár týždňov už považoval bitku a tých mladíkov za pozitívny zážitok: dozvedel sa, aký je slabý. Ale návšteva u bratanca sa stále viac a viac zadierala do mysle, mátala v spánku. Súdiac podľa ťažoby, Jano pochopil, že nie je iba slabý, ale aj hlúpejší. A to ho najviac prekvapilo. Uveril, že zostarol a že je slabý, ale nikdy si nemyslel, že bude v starobe aj hlúpejší.
Trvalo niekoľko ďalších týždňov, pokým si Jano uvedomil, že pocit hlúposti, zníženie sebavedomia mu nasugeroval bratanec. Bratanec je iba o dva roky mladší, ale má dvoch synov a stykom s mládežou nadobudol rôzne grify, i oblieka sa ako mladý, často ukazuje zuby, smeje sa, okoreňuje reč sexuálnymi výrazmi a slangom mládeže (aspoň tak to Jano predpokladal - v skutočnosti bratanec rozprával prostým bratislavským slangom, aký sa praktikuje medzi holičmi, čašníkmi, dopravákmi a pod.).
Jano teda vo svojich šesťdesiatich rokoch pochopil, že je dedinčan, vidiečan a že mesto už nikdy nepochopí.
Najviac ho prekvapilo, že v hlavnom meste je všetko lacnejšie ako u nich na dedine. A pritom celá rodina, i bratanec, vyšli z prostredia, kde sa hovorilo, že žiť v meste je veľmi nákladné. Jano vošiel do akéhosi bistra a za päťdesiat korún sa najedol a vypil dve pivá. Pre dedinčana je ešte aj dnes päťdesiatkorunáčka veľkou bankovkou, ale už fungujú aj inflačné pravdy, takže koniec koncov, keď si Jano všetko zrátal, logicky, rozumom uznal, že sa najedol lacno. Isteže na ich dedine niet miesta, kde by sa dalo takto najesť, a Jano vedel, že tie peniaze musí vidieť v širšom kontexte: nebol takým dedinčanom, ktorý neuzná aj príplatok za pohodlie a podobne.
V bistre okrem toho obsluhovala veľmi dobrá baba, taký typ, čo vidno na reklamách, prsia výrazné, pery výrazné, oči veľké a čierne, vlasy veľké, všetko povšimnutiahodné. Jano by jej prial väčší zadok. Obával sa, že len zadok ženu trocha brzdil v pohybe medzi hosťami - nevedel, že baba by väčší zadok nechcela. Keby tu bol bratanec, iste by nadviazal aspoň slovný kontakt s tou babou. Jano si všimol, že žena bola veľmi papuľnatá a hnevlivá, robota ju nebavila a už myslela na koniec smeny. A to jej dodávalo ešte viac sexu: každý jej pohyb naznačoval, že tu pracuje akoby dočasne, pokým si ju nevšimne niekto bohatší a neocení jej prednosti.
Keď už teda Jano nevládal zabudnúť na konflikt s bratancom, utešoval sa spomienkou na ženu z bistra. Obe predstavy sa dali dokopy, takže keď Jana unavilo rozmýšľanie o konflikte, predstavil si, ako pije pivo a tá žena tam stojí.
Konečne, asi po polroku, bratanec napísal, že dedičstvo po strýkovi vzal do rúk jeden šikovný právnik súkromník, a pozval Jana zase do hlavného mesta, aby sa s právnikom zoznámil a čosi aj podpísal. Zrejme to bude veľmi drahé.
Stretnutie s bratancom bolo tentoraz ešte ponurejšie. Janovi dali kávu a koňak a vypočul si veľmi zložité výklady o delení strýkovho majetku. Rozumel každému piatemu slovu, fakticky nerozumel vôbec. A ani nevedel, čo od neho chcú... právnik
