SEGAL, ERICHMUŽ, ŽENA A DIEŤA
(Man, Woman and Child)
Ikar, Bratislava, 2006
edícia Knižnica bestsellerov Nového času
preklad Eva Mária Vehnerová
obálka Viera Fabianová
2. vydanie
ISBN 80-551-1301-7
beletria, román
200 s., slovenčina
hmotnosť: 190 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na málo miestach podčiarknuté miesta s perom
1,00 €
*zimpa* (in *109*)
Bob a Sheila Beckwithovci sa zoznámili ešte ako študenti a dnes žijú v šťastnom manželstve. Boba, profesora na Harvarde, obdivujú všetci kolegovia, Sheila pracuje vo veľkom vydavateľstve. Podmanivý obraz dokonalej rodiny dopĺňajú dcéry Jessika a Paula.
Jedného dňa sa Bobovi ozve priateľ z Francúzska a oznámi mu, že žena, s ktorou mal Bob pred rokmi aférku, zomrela. Jeho syn, o ktorom dosiaľ netušil, že ho má, je zrazu sirota. Bob a Sheila sa rozhodnú vziať Jean-Claudea na leto k sebe, no jeho identita má ostať utajená.
14
„TO TEĽACIE SA TI PODARILO, JESSIE.“
„Myslíš to vážne, mami?“
,,Ja si to tiež myslím,“ povedal Bob, hoci sa ho nikto nepýtal.
Počas celej večere pozoroval Bob Sheilu a snažil sa vyčítať jej z tváre, čo si myslí, ale tvárila sa ako sfinga. Porozprávame sa o tom neskôr, uisťoval sám seba.
„Pripravila si nám milé prekvapenie,“ dodala Sheila. „Aj nálev na šalát si robila ty?“
„No...“ začala Jessie, ale potom si uvedomila, že ak ona sama neupresní autorstvo, jej mladšia sestra to urobí namiesto nej. „Eh - to robil Jean-Claude.“
„Naozaj?“ spýtala sa Sheila a usilovala sa, aby to znelo tak, že ju to potešilo. ,Je naozaj veľmi dobrý, Jean-Claude.“
„Ďakujem vám,“ povedal Jean-Claude hanblivo.
„Doma to robieval každý deň, pre mamičku,“ informovala Paula. „Okrem toho vie variť ešte všeličo iné.“
„Naozaj? To je fajn,“ povedala Sheila. Dočerta, veď robí, čo môže, aby bola milá a Bob jej ani slovíčkom nepomôže.
„Dá si ešte niekto blanquett?" spýtala sa Jessika.
Zdalo sa, že nikto nemá záujem. Všetci už zahnali hlad, ale ešte tam plno zostalo.
"Ja by som si dal,“ povedal Jean-Claude po chvíľke. Jessie bola v siedmom nebi. Oveľa viac jej lichotilo, že uspokojila chuťové poháriky jedného Francúza, než celý húf nejakých provinčných nedoukov.
Ako dezert ponúkala Jessie Black Forest a la miestna samoobsluha. Tentokrát si aj provinčné chute prišli na svoje.
"Môžem ísť pozerať telku?“ spýtala sa Paula otca.
„Nemôžeš si niekedy radšej prečítať knižku?“ s hnevom jej odpovedal otec.
„Ale keď v knižkách sú také hrôzostrašné veci,“ protestovala Paula.
„Čo to táraš?“ spýtal sa Bob.
"Jean-Claude čítal učebnicu o škrtení," povedala Paula a striasla sa pri tej predstave.
Je to tak?“ spýtal sa Bob chlapca.
„Čítal som históriu Francúzska. A Július Cézar sa takým spôsobom zbavil Vercingetorixa.“
„Ách,“ vzdychla si Sheila. „To mi pripomína hodiny latinčiny s pánom profesorom Hammondom. Bavia ťa dejiny, Jean-Claude?“
„Keď sú smutné, tak nie. Ale dúfal som, že Vercingetorix zvíťazí.
Bob sa usmial. „Prečo nejdeš s dievčatami, Jean-Claude? Aspoň prestaneš myslieť na škrtenie.“
„Poď,“ vyzvala ho Paula a vyskočila zo stoličky.
Obidve dievčence odbehli a o sekundu neskôr už bolo počuť z obývačky šum televízora. Ale chlapec sa ani len nepohol.
„No veď choď, Jean-Claude,“ nabádal ho Bob. „Môžeš sa pocvičiť v angličtine.“
„Ak ti to neprekáža, Bob, radšej by som si čítal,“ povedal veľmi slušne.
„A čo budeš čítať? Znova dejiny?“
„Áno. Musím dokončiť tú kapitolu o Cézarovi.“ Vstal zo stoličky a pohol sa k schodom.
Sheila za ním zavolala: „Bude sa ti páčiť ako Cézar skončí, Jean-Claude. Brutus a Cassius pomstia tvojho Vercingetorixa.“
