TÓTH, IVANVZŤAH NIEKTORÝCH PREDSTAVITEĽOV EVANJELICKEJ CIRKVI A.V. NA SLOVENSKU VO VZŤAHU K ŠTÁTNEJ MOCI V ROKOCH FAŠIZMU A KOMUNIZMU 1933 - 1989
vlastným nákladom, Modra, 2002
1. vydanie, 100 ks
ISBN 80-968760-7-4
náboženská literatúra, história,
150 s., slovenčina
hmotnosť: 218 g
mäkká väzba
1,00 € - PREDANÉ! *zimpa* stav: dobrý, škrtnutý názov, autorské venovanie
+ 1 kus v H-6-2
Objektívne treba priznať na základe skúseností generácií, že totiž cirkev na jej ceste stretajú rozličné prúdy, ideológie, ktorým je veľké pokušenie podľahnúť alebo preveriť silu svojej viery, stálosť vo vernosti pravde, ktorá vyplýva z biblického posolstva.
Už v dobe pred Ježišovým príchodom izraelský ľud prekonával vplyv Egypta, Kanaánu, baalizmu, helenizmu, ateizmu atď. V Starej zmluve je často napísaný priam výstražný apel nespolčovať sa, ale bojovať proti všetkému, čo sa protiví viere v Hospodina, jediného Boha. Nová zmluva zaznamenala dokonalé vyjavenie Boha v Ježišovi Kristovi, ktorý sa pre kresťanov stal i vo vzťahu k inej ideológii normou, vzorom: On nikdy priamo nevystupoval proti ideológii Ríma a nikoho nevolal do boja proti inej mienke, než je Jeho evanjelium! Jemu išlo o veriacich v Boha, aby títo boli svetlom sveta a soľou zeme.
V Ježišovi viera vrcholí v istote, že víťazstvo Božej veci bude sa dokazovať aj u Jeho nasledovníkov a preto títo budú môcť v pokoji prežívať každý duchovný prúd, nech by tento bol namierený aj proti samému Pánu Bohu!
Vždy sa vyskytovali duchovné prúdy, s ktorými mala cirkev do činenia. V cirkvi napríklad racionalizmus, v národe a v štáte maďarizácia, vlastenectvo, panslavizmus a pod. Veľkým nebezpečenstvom sa ohlasoval socializmus a národný socializmus, fašizmus a za dlhé roky boľševizmus propagačnými heslami a sľubmi. V každom prúde sa inak ohlasovalo a javilo nebezpečenstvo pre cirkev, avšak v tých najnovších prúdoch, ideológiách bolo nebezpečenstvo a pokušenie znásobené. „V cudzine pútajú pozornosť viaceré štáty, ale z nich najmä dva sú zvláštnej pozornosti hodné. Je to východné Rusko a s nami hraničiace Nemecko. V obidvoch štátoch panuje silné vrenie. Rusko je predmetom našej pozornosti ako také, v ktorom systém hrôzovlády boľševikov - bezbožníkov nehanbí sa pred celým kresťanským a mravne zmýšľajúcim svetom páchať do očí bijúce
krivdy. V blízkom a nám luteránom drahom Nemecku odohráva sa ohromný vnútorný zápas, ktorý teraz sa odzrkadľuje v živote cirkvi.“ Možno to naznačiť aj takto: v marxizme-leninizme sa hrdo ohlasovala suverenita, nezávislosť na cirkvi a ešte jasnejšie nepriateľstvo voči cirkvi a vôbec proti viere v Boha. A tento nevídaný vzťah mnohých natoľko zmrazil, že v strachu a aj inak motivovaní odchádzali z lona cirkvi. Iných zasa táto skutočnosť evokovala k odporu proti boľševizmu a neraz k ilegálnej emigrácii.
Nemecko bolo považované za „kolísku reformácie“, no rok Hitlerovho nástupu k moci „nekrvavou revolúciou“ bol prelomom: i tu sa vzbudzoval u jedných odpor, u druhých sympatie. Títo druhí prevrat v Nemecku nehodnotili ako zrod nacizmu a fašizmu, ale považovali to za udalosť, ktorá ukončila dlhé obdobie sociálnej demokracie, marxistov. Túto predchádzajúcu vládu autor v CL hodnotí ako takú, ktorá priviedla Nemecko na pokraj hospodárskej skazy, najmä však cirkev spúšťala postupne z krvi, vytláčala z verejného života, kňazov posielala robiť do továrni, šírila ateizmus a bezbožnosť. Keď tento autor takto pozoroval udalosti v Nemecku, potom Hitlerov prevrat vítal a zdôvodňoval to takto: cirkev sa nemohla postaviť proti prúdu národného socializmu tak „ako by si to boli želali marxisti“, naopak, cirkvi vraj prišlo vhod, že sa boj proti marxizmu a tým aj proti bezbožníckemu pohybu započal zo strany socialistickej, no „cirkev dosiahla víťazstvo, na aké nemohla ani pomyslieť; k tomu jej dopomohol až marcový obrat vecí“. - O 50 rokov neskôr sa v EP mladý autor na tie udalosti v Nemecku a fašizmus, vo svojej dobe tiesnený boľševizmom, pozeral celkom inak, no ostával akoby pod dáždnikom chránený svojím kritickým
