ZUSKINOVÁ, IVETASOPOLIGA, MIROSLAV
SLOVENSKÉ MÚZEÁ V PRÍRODE
Únia múzeí v prírode na Slovensku, Pribylina, 2000
ilustrácie Jiří Langer
fotografie Jiří Langer
ISBN 80-968551-0-7
kultúra, folklór
80 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 220 g
krúžková väzba
stav: veľmi dobrý, spolu so skladačkou Kalendárium 2001
2,00 €
*zimpa* in **S3P**
Od prvej informácie o štokholmskom Skanzene, ktorú sprostredkoval redaktor Časopisu Muzeálnej slovenskej spoločnosti Andrej Sokolík v roku 1902, a najmä od diskusií v časopise Prúdy v roku 1926 sa v povedomí kultúrnych pracovníkov na Orave rodila myšlienka využiť na múzejné účely časť dedinského prostredia vrátane stavieb. Najmä v rokoch 1924-1927 sa z iniciatívy profesora dolnokubínskeho gymnázia dr. Pavla Floreka zintenzívnila múzejná činnosť. V roku 1960 nastúpil do Oravského múzea PhDr. Juraj Langer, CSc. Vďaka zámeru múzea vybudovať expozíciu múzea v prírode sa začal venovať dokumentácii ľudovej architektúry. V roku 1963 vypracoval investičný zámer na oravské múzeum ľudovej architektúry v Oravskom Podzámku. V tom čase už bola sformovaná koncepcia záchrany ľudovej architektúry na strednom Slovensku, v ktorej dominovali regionálne múzeá v prírode. Jej autor Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc., riaditeľ Krajského strediska pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, využil dokumentačnú prípravu a Orava sa stala prvým regiónom, v ktorom sa malo budovať regionálne múzeum v prírode. PhDr. Juraj Langer, CSc., vytvoril etnografickú a Ing. arch. Mária Slováková architektonickú štúdiu budúceho múzea. Výstavba múzea v prírode bola schválená 7. decembra 1966 a 24. septembra 1967 bol položený základný kameň na poľane Brestová pri Zuberci, ktorú nakoniec vybrali z množstva navrhovaných lokalít.
Vytváranie múzea oravskej dediny bolo naozaj experimentálne. Spočiatku sa vychádzalo len z potreby zachrániť jednotlivé stavby, ale pretože sa na Brestovej zakomponovali do urbanistického modelu dediny, ich múzejná funkcia nútila autorov postupne dotvárať ulice, dvory a všetky detaily. Počas prvej etapy výstavby sa aj teoreticky dospelo ku koncepcii rekonštrukcie historického sídelného prostredia, vrátane sociálnych a prírodných komponentov, ktorá sa dnes všeobecne uplatňuje v európskych múzeách v prírode. Stavby síce dominujú, ale sú tiež len jedným z komponentov modelovaného sociálneho prostredia. Hľadisko rekonštrukcie prostredia zatlačilo do úzadia niektoré pseudovedecké otázky, ktoré sa uplatňovali pri budovaní iných múzeí v prírode (napríklad hranice tradičných prejavov ľudovej a neľudovej kultúry, ľudového a slohového umenia, etnicita meštianskych domov a podobne). Preto možno v Múzeu oravskej dediny nájsť stavby, ktoré dlho unikali pozornosti etnografov i historikov umenia, napríklad zemianske kúrie, plátennícke a šoltýsske (richtárske) domy.
V Múzeu oravskej dediny je niekoľko expozičných celkov, ktoré reprezentujú sídelné, sociálne a kultúrne tradície regiónu.
Dolnooravský rínok reprezentuje najstaršie osídlenú časť regiónu slovanskými obyvateľmi. Dominantným objektom
