TRAVEN, B. - POKLAD NA SIERRA MADRE

TRAVEN, B.

POKLAD NA SIERRA MADRE
(The Treasure of the Sierra Madre)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1963
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (166)
preklad Elena Chmelová
doslov Ján Boor
obálka Marián Čunderlík
1. vydanie, 53.000 výtlačkov

beletria, román, dobrodružné,
308 s., slovenčina
hmotnosť: 240 g

tvrdá väzba s prebalom

0,10 € stav: dobrý *zimpa* in **O1**
0,10 € stav: dobrý *zlaci* darované THCK

B. Traven, azda jediný autor vo svetovej literatúre, ktorému sa podarilo dokonale ukryť svoju totožnosť, vstúpil do povedomia čitateľov predovšetkým Loďou mŕtvych, románom, ktorý sa dnes už stal klasickým a je jednou z najlepších ukážok moderného umenia sociálneho. Tento sociálny aspekt preniká celým Travenovým dielom; nachádzame ho vo Vzbure vyvesencov, príbehu o krutom živote domorodých robotníkov na plantážach, v Moste v džungli, ktorý opisuje biedne životné podmienky mexických Indiánov, v Bielej ruži, ktorá maľuje farbistý obraz nerovného boja medzi chudobným mexickým roľníctvom a mocnou naftárskou spoločnostou zo Spojených štátov. Traven je rodený rozprávač, vecný, stručný, skvele vie snovať niť príbehu, ale hlavný dôraz kladie práve na jeho spoločenský význam. Ani náš román zo zlatonosného pohoria nie je ani tak históriou troch chlapov, ktorí sa vydali za bohatstvom, ako skôr štúdiou o tom, čo sa stane s ľuďmi, ktorých charakter nahlodá majetok - večné zlo a ničiteľ ľud-

ského šťastia.

Potom, po hodnej chvíli, akoby sa ktorýsi Indián konečne odhodlal prezradiť, prečo prišli na návštevu. Pokladali za nezdvorlivosť, keby hneď prvú polhodinku prezradili, čo si želajú,

— Myslím, — začal rečník, — že vy, caballeros, ste z ďalekej krajiny, a nazdávam sa, že vás čaká ešte ďaleká cesta. Tak sa mi zdá, a mojim compaňeros tiež, že ste veľmi múdri, veľmi bystrí a vzdelaní ľudia.

— No, ujde to, — Howard skúsil napodobiť ich spôsob reči. — Vieme čítať knihy aj noviny a všetky zprávy v nich, vieme písať listy a rátať s písanými číslicami.

— Čo sú číslice?

— Nuž, číslice, — opakoval Howard, — to je slovom: desať, päť, dvadsať — to sú číslice.

— Ale, — poznamenal Indián, — to je iba polovičná robota. Nemožno povedať iba desať alebo dvadsať. Treba doložiť, čoho desať má človek na mysli — desať kôz alebo desať centavos alebo desať koní. Samo osebe neznamená desať nič.

— Tal vez, možno máte pravdu. — Howard ešte nikdy nepozeral na číslice z takého stanoviska.

Nasledujúcu štvrťhodinu sa Indiáni zasa prizerali, ako si zlatokopovia varia večeru.

Potom Indián znova prehovoril:

— Pozrite, caballeros, vec sa má tak. Syn mi dnes spadol do vody. Vytiahli sme ho dosť chytro. Nemyslím, že by bol mŕtvy. Zdá sa mi, že vôbec neumrel. Ale nemôže sa prebrať, viete? Nevládze sa pohnúť a nevie o sebe. Ešte sa nezobudil. To je to trápenie. Ako počúvam, čítali ste veľa kníh a tam je veľa o medicíne a doktorskej múdrosti. A preto som prišiel presvedčiť sa so svojimi milými priateľmi, či azda niekto z vás — veď ste čítali veľa múdrych kníh od veľkých ľudí — nebude vedieť, čo je s mojím synom, ktorý spadol do rieky, nie síce veľmi širokej, ale práve teraz veľmi hlbokej.

— Kedy spadol váš syn do vody? Už včera? — opýtal sa Howard.

— Nie, seňor, iba dnes spadol do vody — dnes popoludní. Ale nepreberá sa. Keď neprišiel k sebe a my sme už raz nevedeli, čo s ním, prišiel don Filberto, tuto môj sused a priateľ. Ak sa pamätáte, stretli ste sa s ním dnes v húštine a pýtali ste sa ho, ako ďaleko je k najbližšej vode. A tak sme si pomysleli, že hádam budete vedieť, čo robiť, aby sme chlapca prebudili k životu.

Howard pozrel na štyroch Indiánov. Potom hodil okom na skoro dovarené jedlo a povedal:

— Pôjdem s vami, priatelia, a pozriem sa na chlapca. Neviem, či dačo zvládzem. Ale pousilujem sa pomôcť.

Indiáni vstali, zdvorilo sa odobrali od obidvoch spoločníkov a odišli s Howardom do dedinky. Howardovi dali koňa a jeho majiteľ vysadol za sedlo druhého Indiána.

Vošli do chudobného hlineného domca. Na jedinom stole v celom dome ležala petate, rohož z palmových listov, a na nej chlapec.

Howard ho starostlivo prezrel. Zdvihol chlapcovi viečka a pred očami mu pridržal horiacu zápalku. Potom si pritisol pravé ucho na chlapcovo srdce. Položil mu ruku na temeno, či je ešte teplé. Stískal mu prsty a palce a všímal si, či lôžko pod nechtami zas chytro očervenie.

Celý dom zrejme očakával, že Američan teraz spraví veľký zázrak a chlapec na jeho rozkaz vstane z mŕtvych. Howard hodnú chvíľu mlčky stál a uvažoval, či robiť voľačo a čo najskôr.

— Skúsim, či sa mi podarí takto prebrať chlapca, — povedal napokon.

Z chlapcových úst vyšlo trochu vody. Howard skúsil zaviesť umelé dýchanie, čo Indiáni dosiaľ nikdy nevideli. Procedúra urobila na nich hlboký dojem a posilnila ich v názore, že Howard je veľký medicinman, azda i čarodej. Uznanlivo pozerali na seba a opäť sa utvrdili v presvedčení, že tí prekliati gringovia vedia také čudá, aké podľa Indiána zmôže iba sám pánboh.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

POSLEDNÁ VETA:

Sotva sedel v sedle, Indiáni skríkli, šibli koníky a odcválali domov.