SALAJ, JÁNO ZVIERATÁCH VESELO I VÁŽNE
Bratia Sabovci, Zvolen, 2002
1. vydanie, 100 výtlačkov
ISBN 80-89029-30-2
próza krátka, príroda, zoológia, podpis autora,
108 s., slovenčina
hmotnosť: 236 g
tvrdá väzba
stav: výborný, na patitule autorské venovanie
NEPREDAJNÉ
*zimpa**H-6-2*
Zvieratá sú vďačnou témou na písanie o nich a z ich života. Píšu sa scenáre pre rozprávky, rozhlasové hry alebo filmy. Od pradávna sú súčasťou existencie človeka. Sprevádzajú ho od jeho počiatkov až po súčasnosť v rôznych podobách a vzťahoch. Minulé storočie, najmä jeho druhá polovica zaznamenala v prírode veľké zmeny. Zmenili sa podmienky života v dôsledku pozitívnej, alebo negatívnej pôsobnosti človeka. Živočíšstvo na ne reagovalo v ich životných prejavoch. Bez rastlín a živočíchov by ľudská civilizácia nemohla existovať. Už aj preto sa o prírodu zaujíma. Svedčia o tom nákresy v jaskyniach pôvodného človeka, povesti, mýty i horoskopy. Vzťah k živočíšstvu trvá u človeka v meradle ľudského života od ranného veku až do staroby. Nároky na poznanie, ale aj na vedomosti o živočíchoch rastú zo dňa na deň. Ľudia sa najviac zaujímajú o vtáky a cicavce. To je tiež dôvod, že publikácia má najviac statí práve o nich.
Slovensko má pestré prírodné prostredie. Žijú v ňom rozmanité rastliny a živočíchy. Viaceré sú vzácne a niektoré aj relikty - zbytky dávnych geologických dôb. Je snahou a cieľom spoločnosti chrániť genofond rastlín a živočíchov. Nemyslíme tým len ochranu jednotlivých druhov, ale predovšetkým ich životné prostredie, ktoré je civilizačnými vplyvmi narušené. K tomuto cieľu by mala prispieť aj táto publikácia. K napísaniu viedli autora tieto skutočnosti. Na náš knižný trh dostáva sa mnoho zahraničnej literatúry o živočíchoch či už originálnej, alebo prekladovej. Netreba ju postrádat’. Predsa však o našej prírode by sme sa mali oboznamovať neustále a viac. Je o čom písať. Ponúkame čitateľom výber zaujímavostí s príbehmi o zvieratách žijúcich na našom území.
Už od mladosti, spočiatku živelne, neskôr profesionálne zbieram a do svojej pamäti ukladám príbehy i zážitky o zvieratách. Pri čítaní žiaci a študenti sa obohatia o nové poznatky v štúdiu prírodovedy, biológie, ekológie a etologie. A staršia generácia pri oddychovom čítaní sa môže potešiť i obveseliť. Príbehy, ktoré sú písané žartovne, veselo, neobchádzajú ich prírodovednú hodnotu. Poučné sú myšlienky z ekológie i etologie zvierat s ktorými človek prichádza do styku. Považujeme to za prvoradé. Navádzajú čitateľa k vecnému poznaniu živočíchov i stupeň ich ochrany. Veď chceme, aby naša príroda bola naďalej bohatá na rastlinné a živočíšne druhy a spoločenstvá, aby v nej žili tie druhy, ktorým hrozí vyhubenie nedôslednosťou človeka. Zveľaďujme dedičstvo našich predkov a nedovoľme, aby sa príroda neuvážene ničila. K ochrane prírody vediem aj svojich vnukov Mareka a Patrika, ktorým túto publikáciu venujem.
Autor
Zvieratá sú vďačnou témou na písanie o nich a z ich života. Píšu sa scenáre pre rozprávky, rozhlasové hry alebo filmy. Od pradávna sú súčasťou existencie človeka. Sprevádzajú ho od jeho počiatkov až po súčasnosť v rôznych podobách a vzťahoch. Minulé storočie, najmä jeho druhá polovica zaznamenala v prírode veľké zmeny. Zmenili sa podmienky života v dôsledku pozitívnej, alebo negatívnej pôsobnosti človeka. Živočíšstvo na ne reagovalo v ich životných prejavoch. Bez rastlín a živočíchov by ľudská civilizácia nemohla existovať. Už aj preto sa o prírodu zaujíma. Svedčia o tom nákresy v jaskyniach pôvodného človeka, povesti, mýty i horoskopy. Vzťah k živočíšstvu trvá u človeka v meradle ľudského života od ranného veku až do staroby. Nároky na poznanie, ale aj na vedomosti o živočíchoch rastú zo dňa na deň. Ľudia sa najviac zaujímajú o vtáky a cicavce. To je tiež dôvod, že publikácia má najviac statí práve o nich.
Slovensko má pestré prírodné prostredie. Žijú v ňom rozmanité rastliny a živočíchy. Viaceré sú vzácne a niektoré aj relikty - zbytky dávnych geologických dôb. Je snahou a cieľom spoločnosti chrániť genofond rastlín a živočíchov. Nemyslíme tým len ochranu jednotlivých druhov, ale predovšetkým ich životné prostredie, ktoré je civilizačnými vplyvmi narušené. K tomuto cieľu by mala prispieť aj táto publikácia. K napísaniu viedli autora tieto skutočnosti. Na náš knižný trh dostáva sa mnoho zahraničnej literatúry o živočíchoch či už originálnej, alebo prekladovej. Netreba ju postrádat’. Predsa však o našej prírode by sme sa mali oboznamovať neustále a viac. Je o čom písať. Ponúkame čitateľom výber zaujímavostí s príbehmi o zvieratách žijúcich na našom území.
Už od mladosti, spočiatku živelne, neskôr profesionálne zbieram a do svojej pamäti ukladám príbehy i zážitky o zvieratách. Pri čítaní žiaci a študenti sa obohatia o nové poznatky v štúdiu prírodovedy, biológie, ekológie a etologie. A staršia generácia pri oddychovom čítaní sa môže potešiť i obveseliť. Príbehy, ktoré sú písané žartovne, veselo, neobchádzajú ich prírodovednú hodnotu. Poučné sú myšlienky z ekológie i etologie zvierat s ktorými človek prichádza do styku. Považujeme to za prvoradé. Navádzajú čitateľa k vecnému poznaniu živočíchov i stupeň ich ochrany. Veď chceme, aby naša príroda bola naďalej bohatá na rastlinné a živočíšne druhy a spoločenstvá, aby v nej žili tie druhy, ktorým hrozí vyhubenie nedôslednosťou človeka. Zveľaďujme dedičstvo našich predkov a nedovoľme, aby sa príroda neuvážene ničila. K ochrane prírody vediem aj svojich vnukov Mareka a Patrika, ktorým túto publikáciu venujem.
Autor
Mladý medveď nechce horké bylinky
O medveďoch sa popísalo a hovorilo v rôznych súvislostiach celé desaťročia. Odjakživa boli v záujme pozornosti nášho ľudu. V čom pramení záujem o medveďa? Odkedy žije v našich lesoch?
Prečo zabíja jalovice, ovce, rozbíja úle a ďalšie prečo, prečo.
Z historického pohľadu na tohto živočícha, ktorý je pýchou našich lesov, je pôvodným obyvateľom Slovenska. Tu je aj jeho rodisko.
Človek s medveďom sa stretával od počiatku osídlenia našej krajiny. Podľa neho pomenoval dediny, ulice, kopce, chotáre. V oblasti Vysokých Tatier sú pozoruhodné vzťahy človeka a medveďa. Napríklad zvyky na svadbách. Kult medveďa sa spájal aj vo zvykoch a obyčajoch zimného slnovratu. Poznáme veľa piesní i veršíkov, kde sa medveď spomína. Meno dostal od obľúbenej potravy. Tá sa mení, lebo včiel v lesoch ubúda, preto si aj medveď ako aj iné zvieratá v dôsledku zmien v prírode menili jedálne lístky. Medveď sa prispôsobuje potrave a niektoré jedince vyhľadávajú salaše, pasúce sa stáda dobytka. Požierajú mäso. Prichádzajú k odpadovým nádobám rekreačných zariadení a požierajú zbytky potravy. Nie raz ich ľudia aj lákali a natierali nádoby medom, len aby ich mohli fotograforať. Niektoré jedince sú už závislé na potrave od človeka. Bolo by o čom písať v námete potrava a medveď.
Zamyslime sa nad zimným spánkom medveďa. O tom, že si robí brlohy, že v zimnom období roka oddychuje, spí, alebo drieme, nemôžeme namietať. Medveď spí však nepravým spánkom. Nie raz sa s ním môžeme aj v zimných mesiacoch stretnúť. Pravý zimný spánok u medveďa nie je jeho dedičnou nutnosťou. Čo urobí medveď pred tým, ako sa uloží na spánok? Odpoveďna túto otázku je čiastočne aj v nadpise tohto príbehu. Pred zaľahnutím si vyprádzňuje črevá. Robia to inštinktívne. Ale čo medvede, ktoré idú spať po prvý raz?
Matka ich učí, aj núti, aby požierali horké bylinky, ktoré urýchľujú vyprázdňovanie čriev. Pre ich horkú chuť, mladé, ročné medvede nechcú žrať tieto bylinky. Matka ich vyučuje k poslušnosti pre ľudí menej známymi metódami. O nich bude reč.
Príbeh, ktorý opisujeme je z Kysliniek v masíve Poľana. Terénne práce sme ukončili v novembri okolo obeda. Z vrcholového pásma kráčame k horárni, kde sme mali ubytovanie. Nie raz sme hovorili o medveďoch, žijúcich na Poľane. Vedeli sme aj to, že sa s nimi môžeme stretnúť. Schádzali sme svahom k horskému potôčiku a k lesnej ceste smerujúcej do horárne. Pri potoku zbadali sme medvede. Ihneď sme zastali i s obavou, čo bude ďalej. Medvedica mala dve mladé. Nemali sme inú možnosť ako pokračovať popri potôčiku, aby sme do horárne prišli za vidna. Medvede boli prekážkou. Uvažovali sme o tom, aby sme medvede obišli, ale to by bola náročná obchádzka a do horárne by sme prišli neskoro za úplnej tmy. Deň bol aj tak krátky. Stojíme a pozeráme medvedicu. Bol to pôžitok, ale spojený so strachom. Medvedica s mláďatámi je nevyspytateľná. Môže urobiť všeličo. Ukryli sme sa pod visiace konáre smreka. Viseli ako veľké zástavy až po zem. Úkryt bol dobrý. Neuvažovali sme o tom, aby sme vyliezli na spodné konáre stromu. Potôčik si spieval svoju pieseň. Voda sa penila od nárazov na balvany. Vietor dul od medveďov k nám. To bol vyhovujúci moment pri ich sledovaní. Čo sme videli? Jedno mláďa sa hralo, vyskakovalo a šantilo pri kmeni zvaleného stromu. Kde je to druhé? Nevidíš čo robí s ním matka? Zmáča ho do vody. Trochu ho v nej aj pridŕža. Len čo mláďa z vody vybehlo, zasa ho tam hodila. Mráz šiel po nás. Ľadová voda a kúpanie v nej. Prečo to robí? Aká je to matka? Prečo? Ak mláďa nechce požierať horké bylinky, matka ho núti i výpraskom a ak je na blízku voda, hodí ho do nej. My sme videli ten druhý prípad. Keby sme to niekomu povedali, neveril by. Presvedčili sme sa o tom na vlastné oči. Dodal som, že aj ja to vidím po prvý raz. Druhé mláďa sa hralo a nezaujímalo sa o svojho súrodenca. Možno takúto lekciu má už za sebou. Medvedica stála na brehu, ako skúsená učiteľka a sledovala mláďa. Vykúpané sa otriaslo z vody, ktorá fŕkala vôkol neho. Pridalo sa k súrodencovi a začalo sa hrať. Medvedica trhala z brehu, z výmoľov korienky, možno práve tej horkej rastliny. Naše pozorovania sprostredkovali ďalekohľady. Ani v náznaku sme botanicky nemohli určiť o akú bylinku ide. Medvedica chcela ísť medzi mladé, ale jedno z nich a to bolo to vykúpané v mrazivej vode prišlo k matke. Otrelo sa o ňu. Dalo najavo, že bude poslušné.
