DIMOV, DIMITARTABAK
(Ťuťun)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1954
preklad Mária Topoľská
ilustrácia František Kudláč
edícia Tvorba národov (49)
1. vydanie, 4.400 výtlačkov
beletria, román
684 s., slovenčina
hmotnosť: 540 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
0,90 €
*zimpa* in **O1**
Dimovov román „Tabak" je pozoruhodným zjavom nielen súčasnej literatúry bratského Bulharska, ale má zrejme dosah aj pre rozvoj socialistického realizmu vo všetkých ľudovodemokratických krajinách — dosah predovšetkým vo svojej základnej ideovej línii: v zobrazení rozkladu starého buržoázneho sveta a zrodu nového, socialistického sveta. Tento hlavný zámer zobrazuje autor s náležitou epickou šírkou, rozprávačskou pútavosťou, jemnou psychologickou povahokresbou i dramatickou vypointovanosťou. I keď celkove venuje Dimov na prvý pohľad azda viac pozornosti buržoáznemu svetu, čo sa prejavuje najmä v ucelenom vykreslení hlavnej postavy románu Iriny Čakarovovej, ktorá sa stáva vedomou a dobrovoľnou obeťou prehnitého sveta tabakových magnátov, kým postavy revolučného proletariátu sa podávajú poväčšine iba v hlavných črtách, niet ani na chvíľu pochýb o autorovom triednom a revolučnom aspekte na tento buržoázny svet, o nevyhnutnom zániku ktorého sú napokon presvedčení i jeho vlastní predstavitelia. A v tomto autorovom ideovom stanovisku zračí sa nielen jeho revolučná stranníckosť a ľudovosť, nielen jeho správne marxistické hodnotenie sociálneho procesu v prelomových rokoch za druhej svetovej vojny, príznačného napokon aj pre ostatnú Europu, porobenú hitlerovským imperializmom, lež — a to je podstatné pre umelecké zobrazenie — toto poznávacie stanovisko napĺňa v súhlase s postulátmi socialistického realizmu širším, všeobecnejším obsahom celý rad jednotlivých osobných príhod a tragédií, dejových kolízií a dramatických konfliktov v románe.
Nespornou zásluhou Dimovovho slovesného majstrovstva je práve toto umelecké zobrazenie človeka ako súhrnu spoločenských vzťahov. Také sú jeho postavy z veľkoburžoázneho sveta, či už je to tabakový magnát Spiridonov, zvaný „tatko Pierre“, či hlavný expert jeho firmy „Nikotiany" Kostov, či predstaviteľ nemeckých hospodárskych kolonizátorov von Geier a najmä Boris Morev, stelesnenie a skutočné zosobnenie „všetko prevracajúcej moci peňazí“. Platí to však na druhej strane aj o predstaviteľoch revolučného proletariátu, vedeného komunistickou stranou, najmä o Borisových bratoch Štefanovi a Pavlovi a celom rade neohrozených štrajkových a partizánskych bojovníkov, ako je Dinko, Buco, Mičkin a iní. Medzi týmito dvoma svetmi osciluje celý rad „neutrálnych“ postáv, ktoré sa pridávajú buď k jednej, buď k druhej strane. A práve na osude hlavnej postavy románu Iriny Čakarovovej, dcéry drobného provinčného úradníka, ktorá sa úplne oddá a poddá prehnitému svetu veľkoburžoázie, vykresľuje Dimov nielen osobnú drámu tejto ženy, ale tvorí aj skutočný literárny typ, síce negatívny a úpadkový, no nanajvýš presvedčivý, pravdivý a poučný. V ideovej línii, v jeho umeleckom zobrazení, v širokom epickom zábere a prenikavom, podstatu vystihujúcom postrehu spočívajú hlavné prednosti tohto pútavého bulharského románu, ktorý priblíži aj nášmu čitateľstvu život bulharského ľudu, v mnohom pripomínajúci aj osudy nášho národa.
— Je to schopný človek a húževnatý.
— Všetci vravia, že má špekulatívne sklony a že privedie firmu do katastrofy... Tatko Pierre urobil s týmto človekom veľkú chybu.
— Sotva, — povedala Irina. — No tebe, ako vidím, je akosi nepríjemný?
— Nenávidím ho, — úprimne priznal Bimbi. — Prekazil mi jeden obchod, na ktorom by som bol veľa zarobil. „Nikotiana“ získava všetkých cudzincov a zadúša drobné firmy a komisionárov. Je kartelom zbojníkov, ktorý monopolizuje zisky a nedá ľuďom dýchať...
Irina sa usmiala. Bimbi, hospodársky ukrivdený, dospel k pravde, ktorú opakovali komunisti. Rovnakým spôsobom hovoril o veľkopodnikoch aj Cingis.
— Prečo sa smeješ? — spýtal sa najedovano.
— Kartelu zbojníkov, — odpovedala.
Bimbi tomu celkom neveril, marilo sa mu, že ho povýšenec, ktorý sedel v úzadí baru, v Irininých očiach ponížil. Prairy-austern, miesto aby prerušil účinok vína, opil ho ešte viac a urobil ho urážlivo-citlivým k malicherným veciam. Na Irinu naproti tomu pôsobil koktail príjemne vzrušujúco.
— Ale veď si ma on zapamätá, ja mu ukážem! — vyhlásil vyhrážavo Bimbi.
— Kto?
— Ten naničhodník!
— Neviem si ozaj predstaviť ako.
Bimbiho oči bezmocne zaklipkaly, potom ho obchvátilo želanie ukázať svoju dôležitosť v obchodnom svete. Prairy-austern mu rozviazal jazyk.
— Ako? — povedal opojený vedomím vlastnej sily. — „Nikotiana“ by si chcela získať najväčšiu časť dodávok pre Nemecký cigaretový koncern. Ale to sa jej nepodarí. Istý Rakúšan, menom Krziwanek založil spoločnosť, ktorá vezme všetko do rúk. Do tejto spoločnosti vstupujem aj ja.
Bimbi sa chvíľu kochal pôžitkom z efektu, ktorý vyvolaly jeho slová na Irininej tvári, a pokračoval:
— Tento Krziwanek je dobre známy so slečnou Dietrichovou a je zaťom Bromberga, ministra novej ríšskej vlády ... Rozumieš teda? Nemôže byť pochýb, že Nemecký cigaretový koncern sverí dodávku Krziwankovej spoločnosti. Zostáva nám iba zlomiť odpor troch chumajov zo zastupiteľstva koncernu v Sofii, ktorí chcú spolupracovať
116
s mladým Barutčievom alebo ,,Nikotianou‘‘. Ale jedného z tých chumajov sme už získali. - Kto ho získal?
— Dievča od susedného stola, s ktorým som hovoril.
— Výborne, výborne...! Irina sa už veľmi dobre zabávala.
— A ostatní dvaja?
— Na jedného chystáme taký klepec, že sa ani nepohne, a druhý, keď dostane rozkaz z Berlína, postaví sa proste do pozoru. Rozumieš, však? A toho povýšenca z „Nikotiany“ postavíme pred hotovú vec.
— Ten, čo ste ho získali, sedí hádam teraz s nimi pri susednom stole? — spýtala sa znezrady Irina.
— Hej, ten istý, čo na teba pozeral monoklom. Volá sa barón Lichtenfeld.
-— Obávam sa, že ma chce požiadať o tanec.
Nedohovorila. Dlhý elegantný mužský s trochu plešivou hlavou vstal z kresla, prišiel k ich stolu a úctivo sa uklonil.
V ten čas sa snobi z „Nikotiany“ rozhodli ísť domov, lež Kostov im dal rukou znamenie, aby ešte chvíľočku posedeli. Sedel tvárou oproti stolu Zary a Bimbiho a videl, ako sa barón uklonil pred Irinou.
— Začína to byť zábavné! — povedal. — Barón pozýva do tanca vašu rodáčku a ona odmieta. Pozrite len, Lichtenfeld stojí ako stĺp a ľudia na ňu gánia. Srdcelomná scéna! ... Aha, gavalier napokon predstavuje Lichtenfelda svojej dáme, pozýva ho, aby si sadol k nim, a naša Zara simuluje ľahostajnosť .. . Situácia je zachránená.
— Nuž, ale dievča je rozhodne prekrásne! ... — povedala Mária, vyťahujúc cigaretu z tabatierky.
Kostov jej ponúkol oheň.
— Veru, nezvyčajne krásne...! — potvrdil. — Ale jej spoločník
je podvodník, akému niet páru. Ustavične ho stretávam s Krziwan-
kom a neviem si ani predstaviť dvojicu, ktorá by k sebe lepšie pristala ako tí dvaja.
— Či to nie je ten, čo ponúkal akúsi dodávku Talianom,—spýtal sa zrazu Boris.
— Hej, ten istý, — odpovedal Kostov. — Zara potom túto dodávku previedla do francúzskej režie napriek Torosjanovmu odporu.
— To by znamenalo, že sú v spojení.
— Rozhodne pracujú spolu. A teraz sa Lichtenfeld na nich lepí. Radím vám, aby ste sa na Zaru už nespoliehali.
— Využijeme ju na protiútok.
— Ako?
