KLAPKA JEROME, JEROMETRAJA V ČLNE A PES
(Three Men in a Boat)
Mladé letá, Bratislava, 1970
edícia Dobré slovo
preklad Alfonz Bednár
ilustrácie Ján Trojan
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
beletria, román, humor
206 s., slovenčina
hmotnosť: 365 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
2,40 € PREDANÉ
*zimpa* in **S2P**
Rozmarný príbeh troch priateľov, ktorí sa vypravia spoločne na niekoľkodennú dovolenku po rieke Temži, patrí ku klasickým dielam svetovej humoristické literatúry. Rozprávanie je pestrou zmesou príhod a udalostí, ktoré ich po dobu tejto svojráznej výpravy stretávajú na palube ich člna iv pobrežných krčmičkách. Autor používa pokojný, suchý humor, s ktorého pomocou odhaľuje ľudské slabosti, návyky a zlozvyky a velebí priateľskú solidaritou a túžbu po dobrodružstve.
Okolo jedenástej sme prišli na dohľad Readingu. Rieka je špinavá a odpudzujúca. Človek sa nerád zdržiava v okolí Readingu. Mesto samo je povestné minulosťou, ktorá sa datuje od šerých čias kráľa Ethelreda, keď Dáni zakotvili s vojnovými loďami v Kennete a vyrazili z Readingu, aby spustošili celú wessexskú krajinu, a tu sa Ethelred a jeho brat Alfréd pustili do boja a Dánov premohli, pričom sa Ethelred modlil a Alfréd bojoval.
V neskorších rokoch, ako sa zdá, pokladali Reading za vhodné útočište, najmä keď pomery v Londýne začali byť nepríjemné. Parlament obyčajne uháňal do Readingu, keď vo Westminsteri vypukol mor, a roku 1625 tak spravilo i súdnictvo a všetky súdy sa konali v Readingu. Stálo by iste za to mať teraz v Londýne mor, aby sa človek zbavil advokátov a parlamentu.
Za parlamentných bojov obliehal Reading gróf z Essexu a o štvrť storočia tam princ Oranžský zničil vojská kráľa Jakuba.
V Readingu leží pochovaný Henrich I. v benediktínskom kláštore, ktorý sám založil. Rumy z neho vidno ešte dosial a v tom istom kláštore mal sobáš veľký Ján z Gauntu a lady Blanche.
Do readinskej komory sme prišli s barkasou, ktorá patrila akýmsi mojim priateľom, a vliekla nás asi tak na míľu k Streatley. Je to veľmi príjemné, keď barkasa ťahá čln. Ja sám dávam tomu prednosť pred veslovaním. Plavba by bola bývala ešte príjemnejšia, keby tam nebolo toľko tých prekliatych malých člnkov, ktoré sa našej barkase stále plietli do cesty, a aby sme do nich nevrazili, museli sme stále spomaľovať a zastavovať. Naozaj to veľmi otravuje, keď sa tieto veslárske člny na rieke stále pletú do cesty barkase; malo by sa niečo robiť, aby sa to zamedzilo.
A okrem toho sú tak bezohľadne bezočivé. Môžete pískať, len-len že vám kotol nepraskne, kým sa im uráči poponáhľať. Ja by som občas do jedného-dvoch vrazil, keby bolo po mojom, len aby som im dal ponaučenie.
Rieka nad Readingom začína byť veľmi pôvabná. Železnica ju trochu kazí až k Tilehurstu, ale od Mapledurhamu až k Streatley je nádherná. Kúsok nad mapledurhamskou komorou obchádzate Hardwick House, kde Karol I. hrával kolky. Okolie Pangbournu, kde stojí zvláštny malý hostinec „Labuť“, je takisto blízke stálym návštevníkom umeleckých výstav, ako svojim vlastným obyvateľom.
Barkasa mojich priateľov nás odopla práve pod jaskyňou a Harris tvrdil, že vraj je na mne rad veslovať. Zdalo sa mi to veľmi nerozumné. Ráno sme sa dohodli, že dopravím čln tri míle nad Reading. Nuž tu sme, desať míľ nad Readingom. Na rade boli určite oni.
Jednako sa mi nepodarilo prinútiť Georgea ani Harrisa, aby vec posúdili v správnom svetle. A tak aby som zabránil sporu, uchopil som veslá. Neveslovai som nimi viac ako minútu, keď George zbadal čosi čierne, plávalo to na vode, a my sme k tomu zabočili. Keď sme sa k tomu priblížili, George sa nahol a zachytil to. A hneď s výkrikom cúvol a zbledol.
Bola to mŕtvola ženy. Ležala veľmi ľahko na vode a tvár mala milú a pokojnú. Krásna tvár to nebola, vyzerala predčasne zostarnutá, príliš tenká a strhaná, ale bola to ušľachtilá, milá tvár, i keď boli v nej črty núdze a chudoby, a mala výraz tichého pokoja, aký prichádza niekedy na tvár chorých, keď ich už trápenie konečne opustí. Na šťastie — nechcelo sa nám totiž, aby nás vláčili po úradovniach obhliadačov mŕtvol — zbadali ju aj akísi ľudia na brehu a vzali si ju na starosť.
Neskôr sme sa o tej žene dozvedeli všetko. Pravda, bola to stará,
