HIKMET, NÁZIMBOJUJÚCE SRDCE
Výber z poézie
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1951
preklad Jozef Blažkovič, Pavol Horov
doslov Jozef Blažkovič
poézia
102 s., slovenčina
hmotnosť: 146 g
mäkká väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal natrhnutý, knižničné pečiatky
2,00 € PREDANÉ *zelda*
ANGINA PECTORIS
Hoci je polovička srdca môjho tu,
druhá je, doktor, v Číne,
v armáde, ktorá sa valí,
valí sa k Žltej rieke.
A každé ráno na svitaní
srdce mi, doktor, v Grécku
zbabelá guľka vraha raní.
A potom, keď už všetci
sa vo väzenskej nemocnici v spánok ponoria,
tu moje srdce zájde do malého domku v Čamlidži,
každú noc, doktor.
Veď ja už neviem celých desať liet,
čo by som svojmu úbohému ľudu mohol dať,
mám iba jedno jabĺčko, pán doktor,
len jedno jabĺčko červené,
len svoje srdce.
Cez mreže cely hľadím do noci,
no hoci na mňa samotou stien žalár útočí,
svit hviezdy ďalekej chveje sa v mojom srdci.
Nie kôrnatenie, nikotín, nie žalár ma tu morí,
pre tamtie veci, doktor môj,
pre tamtie veci ostatné
ma moje srdce bolí.
(1948)
DVADSIATE STOROČIE
— Môcť teraz zaspať,
na sto liet zaspať, milý môj...
— Nie, nedesí ma moje storočie,
nezradím nikdy boj.
Biedne je moje storočie,
tvár jeho hanbou horí.
Smelé je moje storočie,
hrdinské,
veľké,
krásne.
Som hrdý na to, že som prišiel na svet
práve v tomto veku dvadsiatom,
že sa môžem jeho synom zvať.
Stačí mi,
že mi dnes už nikto nezabráni
biť sa v radoch Strany
za nový, krajší svet...
— To bude, milý, za sto liet...
— Nie, skorej, hodne skorej.
Umrie a znova narodí sa,
posledné jeho roky budú nádherné a krásne,
— strašlivá moja noc sa mocne v ráno prevalí —
jak tvoje oči, milá, storočie naše zažiari
a zjasnie...
(1948)
