VERNE, JULESVYNÁLEZ SKAZY / ZELENÝ LÚČ
Mladé letá, Bratislava, 1977
edícia Knihy J. Verna
preklad Vladimír Dudáš, Jozef Felix
ilustrácie Milan Veselý
2. vydanie, 35.000 výtlačkov
beletria, román, dobrodružné,
296 s., slovenčina
hmotnosť: 536 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
2,00 € PREDANÉ
*zimpa*
Čím viac sa Ebba blížila k ostrovu, ba vari lepšie k ostrovčeku, tým jasnejšie sa na bezoblačnej oblohe črtali jeho obrysy. Slnko sa už pomaly skláňalo a zalievalo ho svojimi lúčmi.
Ostrov je opustený, aspoň tak sa mi zdá.
Malý ostrov má neobyčajný tvar, ponáša sa dosť presne na prevrátenú šálku a z jej dna sa valí hustý čierny dym. Vrchol sa dvíha na sto metrov nad hladinou mora a jeho boky vyzerajú nesmierne prudké, zrázne a holé ako skaliská v dolnej časti, večne omývané morskými vlnami.
Námorníci, ktorí sa plavia zo západu, spoznávajú ho podľa brala neobyčajne zvláštneho tvaru. Je to akýsi prírodný oblúk, ponášajúci sa na ucho prevrátenej šálky. Otvorom prúdia roztrieštené vlny i slnečné lúče. Preto mu prisúdili priliehavý názov „prevrátená šálka“ — Back-Cup.
Tento ostrov dobre poznám a zoznamujem sa s ním opäť. Leží pred skupinou Bermudských ostrovov. Je to „prevrátená šálka“, ktorú som si mal možnosť obzrieť pred niekoľkými rokmi. . . Nie! Nemýlim sa. .. Vtedy som liezol z východnej strany po jeho vápencových skalách ... Áno ... je to Back-Cup . .. Keby som si nevedel rozkázať, istotne by som prekvapene a s uspokojením vykríkol. To by si povšimol aj gróf d’Artigas.
Spomeniem, za akých okolností som skúmal malý ostrov Back-Cup, keď som sa dostal na Bermudy.
Toto súostrovie leží asi tisíc kilometrov od Severnej Karolíny a tvoria ho početné ostrovy a ostrovčeky. Uprostred súostrovia sa zbieha šesťdesiaty štvrtý poludník a tridsiata druhá rovnobežka. Od roku 1609, keď tam stroskotal Angličan Lomer, Bermudy patria Anglickému kráľovstvu, čím sa počet obyvateľov dŕžavy zvýšil o desaťtisíc. Anglicko si Bermudské ostrovy nechcelo pripojiť len pre bavlnu, kávu, indigo a ramantu, ale skôr preto, že to bola dôležitá námorná zastávka v oceáne neďaleko Spojených štátov. Pripojenie Bermúd k Anglickému kráľovstvu prebehlo hladko, ani jedna veľmoc neprotestovala, a tak dodnes ich riadi anglický guvernér za pomoci rady a voleného zhromaždenia.
Hlavné ostrovy sa volajú Svätý Dávid, Sommerset, Hamilton a Svätý Juraj. Na ostrove Svätého Juraja je slobodný prístav a rovnomenné mesto, ktoré je súčasne aj hlavným mestom celého súostrovia.
Najväčší ostrov je sotva dvadsať kilometrov dlhý a štyri kilometre široký. Ak nepočítame ostrovy strednej veľkosti, zostane nám iba početná skupina malých ostrovov a skalných útesov na ploche asi dvanásť míľ štvorcových.
Podnebie na Bermudách je veľmi zdravé, príjemné, no ostrovy zúrivo bičujú veľké zimné búrky z Atlantického oceánu a lode tu môžu pristávať len za veľmi zlých podmienok.
Ostrovy nemajú rieky a potoky, ale na šťastie tu veľa prší a obyvatelia riešia nedostatok vody na pitie a hygienické potreby tak, že stavajú obrovské nádrže, ktoré lejaky vďačne napĺňajú. Tieto nádrže si naozaj zasluhujú obdiv a slúžia ku cti ľudského génia.
Stavba týchto nádrží a zvedavosť zviedli vlastne aj mňa vydať sa na cestu a navštíviť tieto končiny.
Spoločnosť v New Jersey, kde som pracoval ako inžinier, mi dala niekoľko týždňovú dovolenku, odcestoval som do New Yorku a odtiaľ loďou na Bermudy.
Býval som na ostrove Hamilton, vo veľkom prístave Southampton-Harbour, keď sa stal neobyčajný prírodný úkaz, veľmi zaujímavý z geologického hľadiska. Jedného dňa dorazila do Southampton-Harbouru celá kolóna rybárskych šalúp s mužmi, ženami i deťmi.
Tieto rodiny žili už nejakých päťdesiat rokov na východnom pobreží Back-Cupu. Vystavali drevenice i kamenné domy. Držali ich tam vynikajúce podmienky pre rybolov. Najmä v marci a v apríli vorvane doslova zaplavovali okolie Bermúd. Doposiaľ nič nenarušilo pokojný a pracovitý život týchto rybárov. Nesťažovali si na tvrdý život, hocikedy mohli zájsť na ostrov Hamilton alebo na ostrov Svätého Juraja. Na pevných bárkach odvážali ryby a na výmenu dovážali rozličné predmety, ktoré potrebovali pre svoje rodiny.
Prečo potom opustili malý ostrov a nikdy sa naň nechceli vrátiť? . ..
Pred dvoma mesiacmi rybárov najprv udivili, potom i znepokojili akési hlučné výbuchy, ktoré sa ozývali z vnútra Back-Cupu. A takisto vrchol malého ostrova sa obrúbil dymom a šľahali z neho plamene. Nikto ani nepomyslel, že by malý ostrov bol sopečného pôvodu a jeho vrchol kráterom, lebo svahy boli také príkre, že sa po nich nedalo vystúpiť. No po týchto prvých príznakoch sa nedalo pochybovať, že Back-Cup je vyhasnutá sopka, ktorá ožíva, a celej osade hrozí výbuch. Počas ďalších dvoch mesiacov sa podzemné dunenie zdvojnásobovalo, častejšie sa zaznamenávali prudké ostrasy v hĺbkach ostrova, z vrcholu šľahali dlhé plamene, a najmä v noci bolo počuť silné výbuchy ako príznaky podzemnej činnosti a blízkej predzvesti sopečného výbuchu.
Rybárske rodiny, vystavené napospas hroziacej katastrofe, na úzkom pobreží nemohli nájsť pred tečúcou lávou nijakú záchranu. Báli sa, že bude zničený celý Back-Cup. Dlho neotáľali a zutekali. Všetko imanie naložili na rybárske šalupy, vyplávali a hľadali útočište v Southampton-Harboure.
