ŠULAJ, ONDREJCHLAPEC Z MAJERA
(filmová poviedka)
Smena, Bratislava, 1976
edícia Mladá tvorba (126)
prebal Dušan Leščinský, Ľudovít Hološka
2.000 výtlačkov
beletria, próza krátka, novela,
102 s., slovenčina
hmotnosť: 122 g
mäkká väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na frontispice pečiatka "Aby smiech vládol svetom - Výstava kresleného humoru v red. Smeny, 7.-17.4.1982"
PREDANÉ
*zelda* in **S4Z**
Peter Gonda kráčal po dvore trochu prihrbený, s rukami vo vreckách vyblednutých montérok. Cez plece si prevesil tašku, ktorú priniesol zo zajatia.
Spoza rohu vyšla stará Zárubová s batohom žihľavy na chrbte. Zbadala Petra a obišla ho veľkým oblúkom. Keď sa za ňou obzrel, dala sa dokonca na útek.
Peter zabočil k dielni.
Tomáš Fekiač vyšiel z kancelárie so zväzkom papierov pod pazuchou. Zastavil sa pri Petrovom stole.
- Ako ide robota?
Peter prestal píliť hrdzavú rúru, utrel si ruky o blúzu a ukázal ku strojom, kde robili Dušan Farbák s Tónom Spodniakom.
- Neviem, či som medzi robotníkmi alebo miništrantmi!
- Počuješ, Tóno, - zakričal Dušan, - robotníkov by z nás chcel mať.
- Nech ide do mesta medzi žobrákov, keď chce byť nasilu robotníkom! Dobre, že z nás neurobí proletárov.
- Čo povieš, Tóno, - pokračoval Dušan, - takých ako Peter by mali vymiškovať.
- Tak poď skúsiť! - ozval sa Peter. - Aspoň mu dobre seknem kladivom po krížoch. Potom hneď zbadáte, že ste robotníci. Aj keď sprostí!
- Máte tam robotu, tak robte! - zakričal od svojho stola Stefan Gonda. - A nemeľte zbytočne hubami, sopliaci!
Tomáš chytil Petra okolo pliec a odtiahol ho ďalej.
- Bol som s Margitou ... - prihovoril sa mu ticho.
- Nič mi neodkázala? — opýtal sa Peter.
- Že príde k rybníku... ale musím tam byť aj ja!
- Prečo?
- Aby mala výhovorku, keď sa náhodou doma spýtajú ...
Peter s Tomášom ani nezbadali, ako k nim zboku pristúpil majster Hanúsek.
- Teba som kam poslal?! - osopil sa na Tomáša. - A ty, Gonda, tebe som povedal, aby si pílil, tak píľ!
Potom Hanúsek kývnutím zavolal Dušana Farbáka.
- Vezmi tie odpílené kusy a choď ich vyhodiť do starého železa!
Dušan zobral z Petrovho stola prepílené rúry a odišiel. Majster sa vrátil do kancelárie.
Peter odložil pílku na železo, zodvihol ťažké kladivo a z celej sily udrel po napílenej rúre. Neodlomila sa, ba zohla ako rozčesnutý konár.
Peter fúkal do pahreby, ale odtiaľ sa valil len žltý, štipľavý dym.
Margita nasypala do ohňa jesenné lístie, no ani to nepomohlo. Smutne zastala nad dymiacou pahrebou,
