BUKOVSKÝ, IGORHĽADÁ SA ZDRAVÝ ČLOVEK!
Advent Orion, Vrútky, 1998
edícia Život a zdravie
obálka Branislav Matis
ilustrácie Olga Pazerini
1. vydanie
ISBN 80-88719-76-3
zdravie, stravovanie,
166 s., slovenčina
hmotnosť: 267 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
2,80 € PREDANÉ
*zimpa* (in *109*)
4. kapitola
Uveríte?
Znie to všetko abstraktne? Čítajte, čo píše iný expert - dr. Rabinowitch: „Fixácia oxidu uhličitého zelenými rastlinami je najväčší chemický proces na Zemi. Poskytuje ročne produkciu 100 miliárd ton, čo je viac, ako vyrába celý svetový chemický a metalurgický priemysel, ktorý poskytuje celkovú produkciu asi 1 miliardu ton. Pričom asi 90 % tejto produkcie tvorí uhlie, ropa, oleje, čiže pôvodné produkty fotosyntézy. Rovnako pôsobivé je porovnanie energie zachytenej a uloženej rastlinami ročne s energiou, ktorá je dostupná z ostatných zdrojov. Energia premenená fotosyntetickým procesom je asi 100-krát väčšia ako teplo získané spálením všetkého vyťaženého uhlia za rovnaký čas a asi 10 000-krát väčšia, než energia vyrobená všetkými vodnými elektrárňami. Každý rok produkujú zelené rastliny 47 000 000 000 000 m3 čistého kyslíka!“
Farebné prelúdiá
Položme na paletu trochu chlorofylu a chvíľu sa s ním zahrajme. Je to veľmi zábavné.
Najprv odstránime stredový horčík a chlorofyl sa hneď „premaskuje“ na olivovohnedý feofytín. Ak by sme horčík nahradili kovovými iónmi, napríklad cínom (Sn2+) alebo železom (Fe2+), chameleón chlorofyl sa zmení na inú - sivohnedú - látku. Ak by sme mali namiesto horčíka poruke meď alebo zinok a vymeníme ich, nič nezbadáte - chlorofyl ostane zelený.
Premenu zeleného chlorofylu na olivovohnedý feofytín môžeme uskutočniť aj v hrnci - tepelným spracovaním zeleniny v mierne kyslom prostredí. Najvýraznejšie sa premaluje zelený hrášok, zelená fazuľka, kel, ružičkový kel a špenát. Je známe, že čím je použitá teplota vyššia a čas spracovania kratší, tým viac čerstvej zelenej farby si zelenina udrží. Dlhé varenie na miernom ohni spôsobuje najväčšie straty chlorofylu.
Niečo podobné sa deje aj v nakladaných uhorkách. Enzýmy, rozkladajúce chlorofyl, sú v kyslom prostredí aktívne a to spôsobí, že vaše - pôvodne krásne tmavozelené - uhorky sa zmenia na olivovozelené.
Velký Maliar sa hrá s farbami prírody aj pri sušení zeleniny a mrazení. Zelenina sa nám „prezlieka z farby do farby“ priamo pred očami.
Teraz trochu histórie
Vráťme sa k využitiu chlorofylu. Toto zelené farbivo vyvolalo velký záujem už dosť dávno. V roku 1913 nemecký vedec Willstatter identifikoval chemickú štruktúru chlorofylu.18 Približne v tom istom čase Švajčiar Buergi objavil, že chlorofyl podporuje rast ľudského tkaniva. Okolo roku 1933 nositeľ Nobelovej ceny (1931) za výskum červeného krvného farbiva - hemoglobínu dr. Fischer konštatoval, že použil chlorofyl pri liečbe svojich pacientov s nádejnými výsledkami.
Potom sa začalo objavovať čoraz viac výskumných prác o využití chlorofylu v liečbe rôznych chorôb. Chlorofyl nebol ani tak skutočným predmetom výskumu, ako skôr populárnym všeliekom. Svet biznisu prijal chlorofyl veľmi rýchlo a zanechal konzervatívnejších a dôslednejších vedcov opustene stáť v kúdole zeleného prášku.
Začala sa skutočná „zelená vojna“. Už v roku 1951 vyše 40 amerických firiem pridávalo chlorofyl do viac ako 150 výrobkov.
