HVIEZDOSLAV, PAVOL ORSZÁG - DIELO II.Slovenský Tatran, Bratislava, 1996
Zlatý fond slovenskej literaúry (70)
zostavil Stanislav Šmatlák
prebal Ivan Kovačevič
2. vydanie
ISBN 80-222-0458-7
poézia
560 s., slovenčina
hmotnosť: 762 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná
5,00 € PREDANÉ
*zimpa*
Ó, NEKRAĎTE MI DRAHÝ ČAS,
vás pekne prosím, vrúcne prosím vás!
Mám veľa práce ešte, veľa,
a môjho žitia ubiehajú dni:
dnes-zajtra, onedlho snáď,
jak z čista jasna prikvitnutá strela,
môž’ u mňa zavítať
ten posledný, ten osudný.
A viete, v noci sen je sladký, milý:
dňa povinnosti keď sme vyplnili.
Nuž jak by bola takou driemota
mi za noci tam veľkej v lôžku, v hrobe mojom,
ak neskončil som úloh života?
Ba to je moje stále omýšľanie,
čo nijak nejde utlmiť:
že každé dielo totu zanedbané
tam musí byť
hrúd tlakom, hryzom červov, večným nepokojom!
KEDYSI SUCHÚ TREBÁRS NA BYĽKU
keď zachytil som nitku obraznosti
(jak babieho vše leta v októbri
vlas na kočiaň sa vetchý privesí):
už snulo sa to zápäť z duše mi
mohutným pradenom, i stkávalo
na látku zoristú, až celý svet
som odel v purpur; a tá byľôčka
sa bájočnou byť zdala stračou nôžkou,
na ktorej ovŕtal sa čarohrad...
Dnes?
Tú nitku mi hneď vietor roztrhá,
vetrisko jesenný, že pazderím
sa porozsýpa čierny prez úhor:
i ako pavúk utiahnem sa v kútik,
pavúk k smrti hladom určený,
tým duše hladom, aký nepocítil
vo svojich čvrkajúcich útrobách
na svete žiaden bedár, žobrák žiaden!...
