MORIC, RUDOO BLAŽEJOVI, ČO SA NEBÁL
Mladé letá, Bratislava, 1975
ilustrácie Vladimír Machaj
1. vydanie, 13.000 výtlačkov
66-195-75
beletria, knihy pre deti, rozprávky, povesti, literatúra slovenská,
80 s., slovenčina
hmotnosť: 390 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný, 1 knižničná pečiatka
1,00 €
*bib17* in *H-parap*
Aby celkom nezapadli, aby aj naďalej pomáhali poznať dávny život kraja i pre porovnanie s novým, vznikla táto knižka, ktorá vám, mladým, chce nahradiť rozprávanie starých mám. Prijmite teda týchto niekoľko povestí ako poklonu starému i novému Turcu, utešenej zelenej záhrade, ovenčenej prsteňom vysokých hôr.
Darmo jej kastelán i služobníctvo vymýšľali obveselenie, darmo sa jej po kamennú dlážku klaňali, ba darmo aj po prstoch chodili. Bola samučičká sama a zdalo sa jej, ako keby Strečniansky hrad bol prázdny, akoby v ňom nebolo okrem nej človiečika-neboráčika, ba ani vtáčika-letáčika. Darmo chodila komnatami, darmo chodievala nádvoriami, darmo hľadievala z pavlače do hlbokej doliny, kde sa hadil zelenkastý Váh ako utešená stužka. Nič ju nevedelo potešiť, nič ju nevedelo zaujať. Bola ešte primladá, aby sa zmierila s osudom vdovy-samotárky.
Raz predpoludním pani Mária prudko vstala od zrkadla, pred ktorým si bohaté zlato vlasov prečesávala, a podišla k oknu. Pod arkádami prvého nádvoria zbadala kohosi, nad kým sa jej dych zastavil.
Na nádvorí stál mladý muž. Práve bol na hrad prihnal zopár oviec a správca Baltazár ich od neho preberal. Veľkomožná pani Mária sa skryla za stĺp, kým sa ovčiar správcovi nepoklonil a nezmizol za ťažkou bránou. A aj keď ho už nevidela, ešte stále mala pred zrakom jeho vysokú, súmernú postavu a jasnú tvár, ovenčenú dlhými vlasmi.
„Kto ti priviedol ovce? “ spýtala sa pani Mária správcu.
„Poddaný z Varína. Tuším, že sa Vavro Kapusta Horný volá, “ uklonil sa pán Baltazár. Vôbec netušil, čo sa robí v srdci hradnej panej.
Pani Mária na Vavra nezabudla. Ba čím ďalej, tým častejšie ho mala pred očami. Až raz sa rozhodla. Zavolala svoju starú služobnú Veronu, zhrbenú rokmi i tajomstvami, ktoré jej už dovtedy hradná pani zverila. Zavolala ju do komnaty, do ktorej okrem hradnej panej nik nesmel vstúpiť, a tu jej šeptom povedala: „Pôjdeš do Varína a nájdeš človeka menom Vavro Kapusta Horný. Povedz mu, že tvoja pani sa s ním chce zhovárať. “
Prikývla stará Verona a ako duch sa vytratila z komnaty.
Na druhý deň sa driečny Vavro pobral na Strečniansky hrad. Aby nešiel s prázdnymi rukami, hnal pred sebou dve ovečky a na rukách niesol jahňa. Ovce odovzdal kastelánovi jahňa však držal na rukách dovtedy, kým nestál pred veľkomožnou pani Máriou. Jej ho dal ako dar.
Mária sa na jahňa ani nepozrela, o to viac visela očami na junákovi.
......................................................................................................................
... posledná veta ...
"Treba si
navzájom pomáhať!"
