EKSTRӦM, PER OLOFTANCOVALA JEDNO LETO
(Hon dansade en sommar)
Smena, Bratislava, 1967
edícia Máj (94)
preklad Peter Hrivnák
doslov Ladislav Baganec
ilustrácie Marián Čunderlík
prebal Marián Čunderlík, Miroslav Váša
3. vydanie, 64.000 výtlačkov
73-033-67
beletria, román, literatúra švédska,
248 s., slovenčina
hmotnosť: 301 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,30 € PREDANÉ
*zukol5*
Román o mladých ľuďoch na švédskej dedine. Mladí predstavujú novú silu oproti starším prežitkami zaťaženým ľuďom, ktorí sú pod vplyvom miestneho pastora. Rámec románu tvorí ľúbostný príbeh mestského chlapca a Kerstin dievčaťa z dediny . Tretie vydanie.
NA ÚTESOCH
Utekal po pobreží s rozopnutým kabátom, ktorý sa trepotal vo vetre, vietor mu strapatil premočené vlasy, plné ľadových pichliačov. A predsa vyšiel až na útesy, okolo ktorých bolo more spenené a kde sa neustále vznášala spŕška vody, preskakoval vymeľnené trhliny, potkýnal sa na preliačinách a padal na zľadovatených miestach.
Tu to bolo! Áno, muselo to byt tu, medzi týmito útesmi! Zastavil sa udychčaný a vyčerpaný, a položil ruku na bralo... ale bolo mokré a studené, studené ako smrť...
Znova nadišla nedeľa. Pred týždňom fúkal vietor a bola zima ako na jeseň, lialo sa ani z krhle a Göran zbadal, že brezy už majú tu a tam žlté listy. Ale teraz znova svietilo slnko a voda pri pobreží sa oteplila. Hore na rovine zničil nečas dosť raži a príboj zanechal na brehu hlboké ryhy; ale teraz bolo nebo jasné a more bolo také tmavomodré a pokojné, akoby navždy chcelo ostať také nehybné. V piesku ležali obtlstlé a mľandravé ženy s tmavými okuliarmi, mladí sa preháňali vo vode a v tieni lesa desiatovali rodiny výletníkov.
Kerstin a Göran vyšli až medzi útesy, kam nezašiel nik, lebo to bolo priďaleko od cesty. Nechcela, aby ju videli známi.
- Hanbíš sa za mňa? - doberal si ju.
- Nechápeš? - odvrkla mu urazene. A Göran ju chápal.
Slečnina rodina sa domnievala, že je proti všetkým pravidlám slušnosti, aby sa mladé dievča kúpalo s mladým pánom, a celá vec sa zamotávala ešte tým, že slečna bola oficiálne na návšteve u tety v susednej obci. Ako sa ešte aj hanbila za svoje telo! Chutné červené plavky jej ohromne pristali... tak prečo by sa nedíval?
- Nedívaj sa tak na mňa! - prosila ho a ponorila sa až po plecia do vody. Dlho naňho ani nepozrela. Ale pomaly sa osmelila. Začalo to tak, že ho postriekala vodou, on ju ponoril pod vodu a ona mu zasa za trest nasypala do vlasov piesok.
Naháňali sa ako roztopašné deti, voľní a nerušení na tomto opustenom kúpalisku. Pri útese sa hompáľal čln, ale keďže bol priviazaný, museli sa uspokojiť s tým, že doň vliezli a skákali z neho do vody. Plával a tlačil ju pred sebou, sedeli po krk vo vode a poškuľovali po sebe očami plnými piesku. Nezašli tak ďaleko do mora, aby stratili pôdu pod nohami, a tak sa ani nedozvedel, že Kerstin nevie plávať.
Roje malých rýb priplávali až celkom k brehu do teplej vody, chytiť sa nedali. Priplávali im celkom k nohám, no len čo sa pohli, zmizli ako blesk. Kerstin bola ako tieto malé ryby, tíško sa priblížila a zastavila tesne pri ňom: ale keď ju chcel chytiť, zmizla a on počul len jej zvonivý smiech. Vyzerala ako pestrofarebná, zvláštna ryba, jej tvár a ruky boli do tmavohneda opálené, ale ostatné telo bolo biele a uprostred tej beloby sa vynímali plavky ako červený fľak.
Opálený chlapík zbehol k člnu a odviazal ho.
- Kerstin, neprevezieme sa, kým pôjdeme domov?
- Dobre, ak nám dovolí. To je iste Hilding.
- Ojoj, musíme ísť naňho opatrne. Chlapík, ktorému ušla snúbenica, nebude celkom príčetný... ktohovie, či od žiaľu alebo z vďačnosti.
- Keby si netáral! Vieš, že sa Elsa odsťahovala do mesta?
- Nuž, u nej to ide všetko rýchlo. Ale Hilding pracuje na svojom hospodárstve, akoby sa nič nebolo stalo. Bol som pri tom, keď sa vtedy na člne zaľúbila do toho brčkavého fičúra a zblúdila z cesty počestnosti...
- Viem, boli tam aj Elly a Kalle... Else sa zrejme páči v tom mahagónovom člne...
Rozbehli sa, až voda okolo nich striekala.
- Hej, Hilding, nevezmeš nás so sebou?
- Čoby nie, - mykol plecom, - poďte.
........................................................................................
... posledná veta ...
Göran ticho vzlykal a jeho telom lomcovala prvá zimničná triaška.
