MORAVIA, ALBERTOPOZORNOSŤ
(L´attenzione)
Smena, Bratislava
edícia Máj (103)
preklad Ján Prohácka
doslov Mikuláš Pažítka
ilustrácie Milan Laluha
prebal Milan Laluha, Miroslav Váša
1. vydanie, 52.500 výtlačkov
73-061-67
beletria, román, literatúra talianska,
328 s., slovenčina
hmotnosť: 382 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný
DAROVANÉ
*zukol5* in *H-rad3*
„Že by si mu bola neverná. “
Položila si ruku na prsia a slávnostne vyhlásila: „Nech zomriem, ak som sa toho niekedy dopustila. “
„Ale choď. “
„Nech zomriem. “
Zopakoval som: „Ale choď, “ a súčasne som ju jemne objal okolo pása, ako keď začínate tancovať s vlastnou manželkou. S prekvapením som zbadal, ako zbledla v tvári a ako sa jej zachveli pery; potom sa mi vymanila z objatia, usadila sa v pohovke mojej matky a schúlila sa, tvár si zakryla rukami a rozplakala sa. Rozpačite som sa k nej priblížil, lebo som si uvedomil, že môj pokus (keďže šlo o istý druh experimentu) mal nepredvídaný a priaznivý výsledok pre môjho brata a nepriaznivý pre mňa; znepokojene som povedal: „Neplač a odpusť mi; naozaj ma to úprimne mrzí. Bol to žart, nič viac, iba žart. “
Videí som ju pokývať hlavou, akoby chcela odmietnuť moje ospravedlnenie. Potom zdvihla ruku, poslepiačky mi nahmatala moju, potom si ju pritiahla k ústam a vášnivo bozkávala. Počul som ju pritom šepkať: „Nič si z toho nerob, plačem, lebo som hysterická. Povedz mi, že sa ti páčim, povedz mi to, povedz mi, že sa ti páčim. “
Nečakala na odpoveď. Vystrela sa na pohovke, bleskove si rozopla blúzku ako dojka, keď má dať dieťaťu prsník, z blúzky vytryskli dva nadmerne veľké prsníky mliečno-priehľadnej beloby, poznačené na vrcholku širokými, plochými bradavkami nafialovej farby; a potom zašepkala: „Nemám vari krásne poprsie, povedz? Povedz mi, povedz mi, že sa ti páči. “
Ležala so zatvorenými očami, po tvári jej stekali slzy a odkvapkávali na operadlo pohovky, pritom sa rozvášnene zvíjala, prsia mala vonku, každý na inej strane a usilovala sa položiť na ne moju ruku. Obzrel som sa a vedia na stolíku som zbadal trojdielne zrkadlo na holenie; pravda, neodtiahol som sa od nej, iba som načiahol voľnú ruku, tresol som ňou do zrkadla, až spadlo na zem. Kúsky zrkadla zarinčali. Popi sa strhla, sadla si a vykríkla: „Čo je, čo je to tu? “
„Nič, rozbilo sa zrkadlo. “
Vložila si prsníky do podprsenky, zapla si blúzku a vstala: „Neviem, čo sa to so mnou stalo, stratila som hlavu. “
„Nič to. “
„To sa mi ešte nikdy nestalo, ver mi. “
„Bezpochyby, verím ti. “
„Správala som sa ako blázon. Teraz sa za to veľmi hanbím. “
„Nehanbi sa. Bola to iba chvilková slabosť. To sa môže stať každému. “
„Prosím ťa, nevrav o tom Maxovi. “
„Buď pokojná. “
„Velmi sa s Maxom na seba podobáte. Možno to vyvolala podobnosť. “
„Áno, iste to bolo pre podobnosť. “
„Prisahám na najsvätejšiu vec pre mňa, že som nikdy nebola Maxovi neverná. “
„Verím ti. “
„Nie, neveríš mi. Hoci je to pravda. “
„Viem, že je to pravda. “
„Prisahaj mi, že to už nebudeme rozmazávať. “
„To som ti už sľúbil. “
„Nie, prisahaj mi to. “
„Neverím na prísahy. “
„Ja hej. Odprisahaj mi to. Aby som bola spokojná. “ „Nuž dobre: prisahám. “
Nato sa usedavo rozplakala, bola vzpriamená a pozerala na mňa cez slzy okrúhlymi vtáčími očami. Potom sa sklonila, zodvihla črepinu zrkadla, obzrela sa v ne] a súčasne si aj upravila vlasy. Napokon sa hlasne vysiakala a utrela oči. Konečne ma pustila prvého na terasu so slovami: „Vieš, vlastne som aj rada, že sa to všetko stalo. “
„Prečo? “
„Aspoň sa to už nestane neskôr; budeme sa mať radi ako švagrovia. “
„Áno, budeme sa mať radi. “
„Je veľmi pekné, ak sa majú členovia rodiny radi. “
