CHRISTIE, AGATHATAJOMNÝ CYPRUS
(Sad Cypress)
Obzor, Bratislava, 1969
edícia Romány pre každého
preklad Štefan Kýška
obálka Karol Prúdil
1. vydanie, 25.000 výtlačkov
65-042-69
beletria, román, literatúra anglická, detektívky,
256 s., slovenčina
hmotnosť: 188 g
mäkká väzba
stav: dobrý
1,40 € DAROVANÉ
*zukol5* in *H-bar*FR
Poirot sa so záujmom díval na dlhú citlivá tvár Rodericka Welmana.
Roddy mal nervy v žalostnom stave. Ruky sa mu chveli, oči mal podliate krvou, hlas chripľavý a podráždený. Hľadiac na navštívenku, povedal: „Pravdaže, poznám vaše meno, monsieur Poirot. Ale nechápem, prečo si doktor Lord myslí, že môžete v tej veci niečo urobiť! A čo vôbec jeho do toho? Ošetroval moju tetu, ale ináč je to pre nás celkom cudzí človek. Elinor a ja sme ho pred našou júnovou návštevou v Hunterbury ani nepoznali. Zaoberať sa týmto všetkým, to je predsa Seddonova vec, nie? “
„Teoreticky je to tak, “ prisvedčil Hercule Poirot.
Roddy pokračoval nešťastne:
„Nie že by som Seddonovi bohvieako dôveroval. Je to taký mrzút. “
„Advokáti bývajú už takí. “
„Ale, “ povedal Roddy trochu bodrejšie, „vzali sme si Bulmera. Vraj patrí medzi najlepších vo svojom odbore. “ „Všeobecne sa hovorí, že sa podujíma na beznádejné prípady. “
Roddy sa očividne mykol, a Poirot povedal:
„Dúfam, že vám nie je nepríjemné, že sa snažím slečne Elinor pomôcť? “
„Nie, nie, isteže nie. Ale..."
"Ale čo môžem urobiť — to ste sa chceli opýtať? “
Roddymu sa na ustarostenej tvári mihol letmý úsmev — taký očarujúci úsmev, že Hercule Poirot pochopil nevtieravú príťažlivosť toho človeka.
„Znie to trocha nezdvorilo, keď sa to takto povie, “ povedal Roddy ospravedlňujúco. „No to je vlastne podstatou veci. Nebudem dlho okolkovať: čo môžete urobiť, monsieur Poirot? “
„Môžem pátrať po pravde. “
„Áno. “ Roddyho hlas znel trocha pochybovačne.
„Mohol by som nájsť fakty, ktoré obžalovanej pomôžu. “
Roddy si vzdychol.
„Bodaj by sa vám to podarilo. “
Hercule Poirot pokračoval:
„Úprimne si želám pomôcť. Chcete ma podporiť a povedať mi, čo si o celej veci myslíte? “
Roddy vstal a dal sa chodiť nepokojne sem a ta.
„Čo môžem povedať? To všetko je také nezmyselné, také fantastické! Už len to pomyslenie, že by Elinor — Elinor, ktorú poznám od detstva — mohla vykonať také niečo melodramatické, dakoho otráviť! je to prirodzene celkom smiešne! No ako to prepánajána vysvetliť porote? “
Poirot sa opýtal flegmaticky:
„Pokladáte za celkom nemožné, že by slečna Elinor spáchala taký čin? “
„To je holá nemožnosť! O tom ani chvíľu nepochybujem!
