KAZANTZAKIS, NIKOSKRISTUS ZNOVA UKRIŽOVANÝ
(Le Christ recricifié)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1983
edícia SPKK (421)
preklad Michal Bartko
doslov Michal Bartko
prebal Igor Rumanovský
2. vydanie
13-72-012-83
beletria, román, literatúra grécka
456 s., slovenčina
hmotnosť: 496 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,40 € DAROVANÉ
*zukol5*
A Manolios, ktorý vzal na seba všetky hriechy svojich blížnych a chcel umrieť, aby zachránil dedinu? A dokonca i ten nešťastný Panajotis nerobí nič iné, iba sa pripravuje na ťažkú a hroznú úlohu Judáša! Pripravujete sa, deti, pripravujete, i keď si to neuvedomujete: ste na dobrej ceste.
Znova zmĺkli. Manolios si vzdychol a uprel oči na veľkú hviezdu, ktorá sa smiala a tancovala po nebi; pastier ju dobre poznal a mal ju rád. Koľkokrát ho ako malého pastierika oklamala! Mysliac si, že je to Zornička, vypustil ovce na pašu. A bol to Jupiter. „Ľudia majú pravdu, keď ju volajú Šudierkou! " vravel si a díval sa na ňu ako na starého kamaráta z čias detských hier.
Kostantis sklonil hlavu; odrazu pocítil hlboký smútok; on jediný dosiaľ nič neurobil, celkom nič; zaostal za ostatnými; i Judáš ho predišiel.
Jannakos zúfalo krútil hlavou: „Nič som neurobil! " vravel si. „Dať peniaze, rozdať tovar, to všetko nie je nič; dať Jusufáčika, to by bola obeť! Toto ťa čaká, Jannakos. Vedel by si to? Všetko ostatné nestojí za reč! "
Myseľ otca Fotisa sa opäť začala túlať; odišla ďaleko, na staré známe miesta; prešla ich krížom-krážom, potom sa vrátila po svojich stopách na pustý vrch, ktorý sa volal Sarakina. Bola noc; vo svetle hviezd matne rozoznával drahé tváre, črtajúce sa na skalnej stene.
Otec Fotis prerušil mlčanie; hovoril pokojne, nežne.
— Deti moje, niekedy mám dojem, že ľudská duša je ako nočný kvet; celý deň je zavretá, a iba keď príde noc, otvorí sa. Dnes večer, keď vás tuším pri sebe tu v tme, cítim, ako sa mi duša otvára. Prednedávnom som vám na salaši sľúbil — pamätáte sa? — že vám i ja raz porozprávam o svojom živote, lebo trpím, keď sa skláňate a bozkávate mi ruku, pretože neviete, kto som a čiu ruku bozkávate.
— Aj naše duše sa dnes večer otvorili, otče, — povedal Manolios dojatý; — počúvame ťa.
Otec Fotis začal rozprávať pomalým hlasom, ako keby rozprával rozprávku:
— Na brehu mora, v Propontide, oproti Carihradu, leží uprostred záhrad pôvabná dedinka, ktorá sa volá Artaki. Tam som sa narodil. Môj otec bol pop; bol prísny, skúpy na slovo, zamračený ako askéti na freskách v starých kostoloch. Môj otec bol pop a starý otec tiež; chceli, aby som i ja bol popom. Lenže ja som na to veru nemal chuť; sníval som o cestách, o obchodoch, o tom, ako naplním truhly zlatom, nakúpim pušiek, vyzbrojím ľud a oslobodím Artaki od Turkov. Ako vidíte, od mladosti som bol burič a mal som plnú hlavu preludov.
Ale bál som sa otca; bol to jediný človek, ktorého som sa v živote bál. Chodil som do školy a bol som najlepším žiakom, nie zo záľuby, ale zo strachu. Keď som vychodil školu v Artaki, neborka mamička, ozajstná svätica, mi pripravila kufor; poukladala mi doň bielizeň, položila ikonu s krstom Kristovým, sucháre, oriešky, figy a sušené hrozná a poslali ma na teológiu do Carihradu.
Ale odkiaľ som mal vziať trpezlivosť a zbožnosť, s ktorými by som sa bol zapriahol do teológie? Bol som burič; krížom-krážom som prešiel celý Carihrad ako posadnutý: očarila ma jeho krása. Iba jedna myšlienka mi vŕtala v hlave: ako túto posvätnú zem a tieto posvätné vody oslobodiť od Turkov?... A tu jedného dňa vypukla prekliata vojna v deväťdesiatom siedmom. Celý som horel a blčal: nadišla chvíľa, vravel som si, keď môžeme zahnať Turkov až na koniec sveta! Podarilo sa mi tajne nastúpiť na loď; vylodil som sa na gréckom pobreží; ozbrojil som sa ako povstalci puškou, nábojmi a krpcami a vydal som sa do boja proti Turkom.
Otec Fotis si vzdychol; jeho hlas dostal tupý a posmešný tón.
— Bol to boj hlineného hrnca so železným kotlom! Preklínam štát, deti moje; on zničí národ!
......................................................................................
... posledná veta ...
A znova sa vydali na pochod po ceste bez konca, na východ.
