SALVANESCHI, NINOTAJOMSTVO VIERY
(Saper Credere)
Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1950
preklad Blahoslav Hečko
obálka Štefan Cpin
3.300 výtlačkov
náboženská literatúra, literatúra talianska,
242 s., slovenčina
hmotnosť: 303 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
2,50 €
*kvaja*nab*
TAJOMSTVO VIERY je posledná a najzávažnejšia časť Salvaneschiho trilogie (Tajomstvo lásky, Tajomstvo bolesti, Tajomstvo viery), z ktorej prvé dva diely sa v slovenskom preklade rozobraly v neuveriteľne krátkom čase, ako to konečne bolo aj so samými originálmi v Taliansku, kde jednotlivé nové vydania tejto trilogie vychádzaly skoro každý mesiac.
„Slepý pesničkár na rohu ulice“ — ako sa Salvaneschi často sám nazýva — začína v trilogii od ľahkých popevkov melódií lásky (Tajomstvo lásky), prechádza disonančnými zvukmi ľudského utrpenia, vyvažovaného pevným zameraním k večnosti (Tajomstvo bolesti), a vyznieva v pokojných a vyrovnaných akordoch hlboko veriacej duše (Tajomstvo viery). Takto by sa dal asi vystihnúť mohutný oblúk troch podstatných otázok, riešených v týchto troch neveľkých dielkach.
Salvaneschi nie je teolog ani kňaz; je to laik, spisovateľ-essayista a románopisec, ktorý — ako sám priznáva — chcel Tajomstvom viery napísať knihu, ktorá bude hovoriť o viere, ako ju sám „cítil rodiť sa vo svojom srdci, ktoré je len úbohým srdcom, podobným srdciam všetkých smrteľníkov“. Ponúka sa teda za sprievodcu, ktorý čitateľovi nepredkladá nijaké zásadové formuly, lež cez najľudskejšie stránky života osvetľuje mu základné pravdy existencie človeka. Pritom štylisticky vyjadruje sa sviežo a myšlienkovo stručne, bez zbytočného balastu, používajúc často náznakov, ktoré poskytujú možnosť na domeditovanie úsečne formulovanej vety. Hlboko ľudský postoj, vyplývajúci z toho, že autor sám je slepec, majúci úprimný vzťah k biede človeka, je nám všetkým taký blízky a ľudsky hrejivý. Aj keď sa nám vynoruje autor slepec tohto života, jednako len tým ostrejšie cítime jeho duchovný zrak, ktorým tak jasne triedi hodnoty tohto sveta v zameraní na večnosť.
Podľa dosiaľ vydaných diel Salvaneschiho v slovenských prekladoch vieme, že aj knižka Tajomstvo viery vyhľadá si tých, ktorým jej autor podáva svoju pomocnú ruku „na ceste k večnosti“.
Keď prišla hodina a svedomie ľudstva bolo zrelé, Nebeský Otec soslal Syna, aby nám zjavil pravdu s vykúpením, aby nás urobil všetkých deťmi jediného kráľovstva. A to sa stalo na Veľkú noc a na Nanebevstúpenie.
Celá kresťanská prehistória je preniknutá týmto očakávaním. S túžbou sme čakali Vykupiteľa od prvých nocí najtemnejších čias. Predpovedal ho zástup prorokov, predchádzal ho na hore Sinai veľký a mlčanlivý Mojžiš, ktorý pred smrťou na hore Nebo predpovedal príchod Spasiteľa. A Boh lásky a bolesti, odpustenia a vykúpenia, vzývaný po tisícročia, cez veky nádeje osvieteným svedomím ľudstva, tušený Platonom, Senecom, Ciceronom, Epiktétom, povedal: „Ja som cesta, pravda, život“. Vtedy neochabujúce úsilie ľudí, ktorí hľadali na všetkých cestách príčinu existencie a zdôvodenie toľkého utrpenia, dostalo odpoveď v jeho božskom srdci. A cesta našla správny smer, pravda uhasila svoj smäd vo večnom žriedle, život stal sa istotou nesmrteľnosti a bolesť každého sa premenila v spoluprácu na vykupiteľskom diele celého ľudstva.
Bezpochyby mnohé náboženstvá obsahujú úryvky kresťanskej pravdy. A Soloviev hovorí: „Budhizmus nie je ani takým omylom ako skôr neúplnou pravdou. “ A v eleuzinských mystériách i v mystériách Osirisových nachádzame ďaleký náznak Vzkriesenia. Avšak iba Človek-Boh, ktorý v svojich dvoch prirodzenostiach mal v sebe smysel pre náš krátky pozemský čas a súčasne dych nekonečnej večnosti, mohol nám odhaliť slovo, aby sme prišli až k Otcovi. A toto slovo je zákon lásky a učenie lásky k bližnému.
........................................................................................
... posledná veta ...
A končím vierou, ktorá je najkrajšia, pretože dáva každému pútnikovi nádej na nebo a istotu vo Večnosť na ceste pozemským časom.
