ŠTIAVNICKÝ, JÁNAKCIA "KLÁŠTOR"
Mladé letá, Bratislava, 1986
ilustrácie Vojtech Kolenčík
1. vydanie, 9.000 výtlačkov
66-207-86
beletria, román, literatúra slovenská,
264 s., slovenčina
hmotnosť: 397 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
1,20 €
*zukol5* in *H-parap*R4
V špionážno-dobrodružnom románe Akcia „Kláštor“ podáva J. Štiavnický zaujímavý, nový obraz obdobia krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania. Ťažko určiť, do akej miery sa autor opieral o autentické dokumenty, no je známe, že so súhlasom fašistickej slovenskej vlády nastupovali na našom území vybrané jednotky SS oddielu Schill a osobitne zostavenej divízie „Tatra“, aby pod vedením generála SS G. Bergera zlikvidovali Povstanie.
Dej umiestňuje autor do prostredia Spišskej Kapituly, kde nachádza osobitne vycvičený oddiel esesákov plnú podporu vysokého kléru. Špionážne a deštrukčné akcie riadi veliteľ tohto oddielu major Echerr, pôvodom spišský Nemec. Vystupuje inkognito ako jezuitský páter, historik. Svoju dômyselne rozmiestnenú sieť riadi z neďalekého ženského kláštora v lesnatom kraji východného Slovenska. V činnosti pokračuje aj počas víťazného postupu Červenej armády a Československého armádneho zboru, bezohľadne so svojimi ľuďmi likviduje akýkoľvek odpor a tých, ktorí by sa na oslobodenom území mohli stať nositeľmi slobodného života a pokroku.
Nevtieravo, bez dodatočného komentovania autor upozorňuje na fašistické metódy a zvrátený spôsob myslenia, keď išlo o dosiahnutie mocenských cieľov.
Cez dobrodružný, napínavý a vzrušujúci text mladý čitateľ lepšie pochopí, aké zložité, obeťami sprevádzané bolo postupné upevňovanie našej dnešnej socialistickej spoločnosti, pochopí, že každá sloboda je drahá, no tá krvou vykúpená je najdrahšia.
Páter Fabricius dostal telegram. Priniesol ho poštár z dediny a mníška, ktorá mala službu pri kláštornej bráne, musela ísť za matkou predstavenou, aby prevzatie potvrdila podpisom. Až potom odniesla telegram adresátovi.
Posielal ho dôstojný pán biskup a prosil v ňom pátra Fabricia, aby sa na pol dňa, nanajvýš na celý deň obťažoval k nemu. Na úradoch sa musí predĺžiť jeho pobyt na Slovensku a bez osobnej prítomnosti cudzinca pasovú záležitosť nemožno vybaviť.
Páter Fabricius sa rýchlo pripravil na cestu.
— Vidíte, — riekol, keď sa lúčil s matkou predstavenou, — každá minúta je mi pri štúdiu drahá a teraz musím ešte cestovať. Práve som objavil veľmi zaujímavé listiny. To bude prekvapenie vo vedeckom svete! Len ich zverejniť! — rozplýval sa s detinskou nedočkavosťou vedca, ktorý urobil objav a netrpezlivo čaká na okamih, kedy uzrie svetlo sveta.
— Budete dlho preč? — opýtala sa matka predstavená.
— Zajtra večer, najneskoršie pozajtra sa vrátim,
— sľúbil páter.
— Rozkázala som zvonárovi, aby vás odprevadil do Podhájnikov. O chvíľu bude tma a časy sú teraz neisté.
— Hovorí z vás božia láskavosť, matka predstavená!
— nešetril vďačnosťou mních. Mimovoľne pritom chytil mníšku za ruku a opatrne ju pohladil.
— Kostolníka potom pošlite nazad, — požiadala Fabricia matka predstavená. — Zdá sa mi, že sa v poslednom čase akosi pozerá na dno fľaše. Nechcem, aby v dedine vznikli okolo nášho kláštora nejaké klebety.
— A odkiaľ berie pálenku?
— Naučil sa preliezať cez kláštorný múr. Minule ho pristihla sestra Magdaléna. Predstavte si, pod košeľou mal ukryté tri fľaše!
— Cestou mu dohovorím, — sľúbil páter Fabricius.
— Urobíte dobrý skutok, — zdvihla matka predstavená malý krížik a podstrčila ho mníchovi k perám. — Pobozkajte ho! Na šťastný návrat.
Páter Fabricius sa najprv zbožne prekrižoval, vreckovkou si utrel úzke pery a až potom krížik pobozkal. Vzápätí sa znova prežehnal.
Aký je zbožný, pomyslela si matka predstavená. Vidieť, že žije v blízkosti svätého otca.
Kostolník už čakal Fabricia pri kláštornej bráne. V ruke držal malý lampáš a pokašliaval.
— Ideme, dôstojný pán? — opýtal sa chrapľavým hlasom.
— Ponáhľajme sa, musím stihnúť posledný vlak. Ináč ostanem na stanici až do rána.
— Nebojte sa, — rozkýval kostolník lampáš. — Všetko stihneme. Poznám chodník, po ktorom možno cestu skrátiť. Tak otváraj! — rozkázal kostolník mníške pri bráne.
— Matka predstavená ťa pustila? — opýtala sa mníška a začala krútiť kolesom.
— Ide so mnou, — riekol namiesto kostolníka páter.
Kráčali stredom cesty. Pod nohami im chrapčali kamene, osliznuté jesennou mokrotou. Miestami museli obchádzať hrudy zeme, ktorá sa na tvrdom podklade menila na mazľavé blato.
..........................................................................
... posledná veta ...
Akcia "Kláštor" pokračovala ...
