STEĽMACH, JAROSLAVDAJTE POZOR NA LEVA!
(Jakos u čužomu lisi)
Mladé letá, Bratislava, 1983
edícia Zlatý kľúčik
preklad Nataša Pavuľaková
ilustrácie František Blaško
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
66-152-83
beletria, knihy pre deti, rozprávky, literatúra ukrajinská
90 s., slovenčina
hmotnosť: 390 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
0,80 € DAROVANÉ
*bib17*
Dobrodružné príbehy zvieratiek. Vtipná rozprávka o levovi, ktorý sa na balóne dostal z Afriky až do našich lesov. Keďže má chuť na čerstvé mäsko, dá sa dohromady so zlým vlkom. Obaja zbojníci však majú smolu, lebo... Ostatné sa deti dozvedia z tejto veselej knižky, na ktorej sa zasmejú aj dospelí...
Bucko s Burmosikom sa zásobili na zimu drevom a s ľahkým srdcom kráčali domov. Rozprávali sa o Ľuske.
— A čo je najdôležitejšie, — vravel Bucko, — zbadal si, ako veľmi sa v poslednom čase zmenila?
— Veru zmenila, — ochotne potvrdil Burmosik.
— A aká zostala pracovitá! Už si vie dať rady s gazdovstvom. A ako sa naučila variť! Myslím si, že veľmi dobre na ňu vplýval kolektív, teda my dvaja.
— No nielen to, — ozval sa Burmosik.
— A čo ešte?
— No, vieš... — riekol Burmosik. — E-e... Všimol si si, že Ľuska chodí už niekoľko dní s hlavou omotanou uterákom?
— Hovorí, chudera, že ju bolí hlava. Lieky jej nepomáhajú.
— Tak aby si vedel, nijaká hlava ju nebolí!
— Nebolí? — začudoval sa Bucko.
— Nie, — odvetil Burmosik. — Jednoducho som strčil Ľuske namiesto jej zrkadielka krivé, z toho úlomku, čo mi minulý rok podarovali cirkusanti. A ona si teraz myslí...
— A-ja-jáj, — prerušil ho Bucko. — Úbohé dievčatko! Prečo si to urobil?
— Lebo nič nechcela robiť.
— Veď sme si poradili i bez nej. Úbohé dievčatko, ako je mu ťažko! Nečakal som od teba také čosi.
— Veď ja som iba žartoval. A Ľuska má z toho len úžitok, lebo doteraz mala v hlave iba samé kvietky. Veď si to sám videl.
— Ešte dnes jej všetko povieš, — nástojil Bucko. Veď ona sa určite veľmi trápi.
— Už som sa na to chystal. Ale nepoviem jej nič, iba vymením zrkadielko a hotovo.
— Aspoň tak, — súhlasil Bucko.
Ľuska, s hlavou omotanou uterákom, ich čakala na prahu. Dlážka v chalupe bola do čista vyumývaná, okná sa ligotali, od pece príjemne rozvoniavalo.
— Ako sa vám pracovalo? — opýtala sa Ľuska, keď im nakladala do tanierov jedlo.
— Výborne! — odvetil Bucko. — Lebo sme vedeli, že nás doma čaká taká gazdinka.
— Ale čo, — začervenala sa Ľuska. — Mhm... Pamätáš sa, Burmosik, vravel si, že lenivcom sa môže hocičo pritrafiť. Nás sa to, pravdaže, netýka. A keď lenivec začne poriadne pracovať, môže sa všetko opäť zmeniť?
— Pravdaže, — rýchlo odvetil Burmosik, poškuľujúc na Bucka. — Určite.
.........................................................................................
... posledná veta ...
To bili lúče
zapadajúceho slnka do zvonov zlatistých stohov, do kmeňov stromov a tichá
ozvena tých nežných zvukov sa niesla ďaleko, ďaleko po celom lese.
