NÁMORNÍK Z GIBRALTARU
Smena, Bratislava, 1971
edícia Eva (13)
prebal a ilustrácie Alojz Klimo
25.000 výtlačkov
73-046-71
literatúra francúzska, beletria, román
320 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
Smena, Bratislava, 1971
edícia Eva (13)
prebal a ilustrácie Alojz Klimo
25.000 výtlačkov
73-046-71
literatúra francúzska, beletria, román
320 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
DAROVANÉ
*belx*
*belx*
Súčasná francúzska spisovateľka MARGUERITE DURASOVÁ, často priraďovaná k Škole „nového románu“, sa predstavuje slovenskému čitateľovi už druhým románom, ktorý, podobne ako Hrádza proti Tichému oceánu, patrí do prvého obdobia jej románovej tvorby.
Hrdinom knihy je muž v „Kristových rokoch“, ktorý nemá dosť vnútorných síl zmeniť svoj život. Žije so ženou, no nemá ju rád; vykonáva prácu, no tá ho ubíja. Počas dovolenky v Taliansku, pod vplyvom viacerých okolností, nájde konečne odvahu všetko zahodiť a začať nový život. V tej chvíli pozná v maličkej dedinke na talianskom pobreží mladú a bohatú ženu, ktorá na svojej jachte hľadá po všetkých moriach sveta námorníka z Gibraltáru. Kto je námorník z Gibraltáru? Muž, ktorého milovala a ktorý ju opustil, vrah, skrývajúci sa pred políciou.
Zoznámia sa, zapáčia sa navzájom. Odchádza s ňou, aby jej pomáhal hľadať námorníka z Gibraltáru.
Stanú sa z nich milenci. Majú sa radi, to je zrejmé. No stále poctivejšie a úpornejšie hľadajú námorníka z Gibraltáru, hoci im je jasné, že ak ho nájdu, bude koniec ich lásky. Hľadajú ho po všetkých veľkých prístavoch, navštívia Tanger, Casablanku, Freetown, Cotonou, Porto Novo, Léopoldville a vyberú sa za ním aj do najzapadlejších končín strednej Afriky na náhorné planiny Ouellé pod masívom Kilimandžára.
Nájdu ho?
Na prvý pohľad príbeh dosť lacný a exkluzívny zasadený navyše do exotického prostredia, však? Isteže, keby ho nedostala do rúk Marguerite Durasová.
Len málo spisovateľov vie tak striedmo a tak citlivo ako Marguerite Durasová zachytiť i tie najslabšie poryvy a záchvevy ľudskej duše i mysle a neupadnúť pritom do zdĺhavého a ťažkopádneho psychologizmu alebo farbotlačového sentimentalizmu. Durasová zostáva vo svojom románe na „povrchu“, líči úzkostlivo len to, čo vidia oči jej hrdinu (v tom sa veľmi približuje k tým príslušníkom nového románu, ktorých literárna kritika označuje ako školu pohľadu — ľécole de regard), no napriek tomuto „handicapu“ “cítime na každej strane mučivé napätie zamotaného klbka citov a pocitov ústredných hrdinov, nad zväzkom ktorých visí Damoklov meč námorníka z Gibraltáru.
Hoci sa na stránkach knihy rozvíja zdanlivo len jeden príbeh, nevyhnutne pocítime, že Durasovej išlo o niečo viac. Román má aj svoju metafyzickú rovinu, v ktorej sa Durasová pokúša riešiť otázku života a smrti, otázku ľudského údelu a snaží sa ukázať, že cesta k odpovedi na tieto otázky nie je ľahká, že ju poznačilo úporné hľadanie, tápanie i omyly. Nie nadarmo je totožnosť námorníka z Gibraltáru hmlistá. Námorník z Gibraltáru je súčasne aj istým symbolom, symbolom mladosti, symbolom viny i neviny, symbolom veľkej lásky, ktorú každý z nás chce prežiť, symbolom nedoziernych šírav a oceánov, pohnútkou k stále novým cestám za poznaním.
Durasová sa však netvári ani ako filozof, ani ako moralizátor. Priťahujú ju predovšetkým ľudskej bytosti často neznáme a nevysvetliteľné procesy, odohrávajúce sa v ľudskej duši, tá záhadná spleť citových i rozumových prejavov, výsledkom ktorých je láska, priateľstvo a iné základné kategórie medziľudských vzťahov.
Problémy ľudskej dvojice nájdeme v centre takmer každého románu Marguerite Durasovej. Začínajú sa vždy viac-menej náhodným stretnutím dvoch ľudí a postupne prerastajú v príbeh. No vo väčšine prípadov sa v Durasovej knihách príbeh nekončí. Sú to romány čakania (či hľadania) a túžby, nikdy však nie úplného naplnenia. Ako samotný život, ako láska.
