SROGOŇ, TOMÁŠSAMUEL ORMIS - ŽIVOT A DIELO
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1976
edícia Základné pedagogické a psychologické diela
obálka Karol Rosmány
1. vydanie, 2.850 výtlačkov
67-036-76
životopisy, literárna teória, pedagogika,
164 s., 28 s čb fot., slovenčina
hmotnosť: 354 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky
1,50 € PREDANÉ
*trsos*
Doc. PhDr. Tomáš Srogoň spracoval a zhodnotil v monografii Samuel Ormis — život a dielo na historickom pozadí politických, spoločenských, ekonomických a kultúrnych pomerov Uhorska v 19. stor. národnobuditeľskú, pedagogickú a sociálnu činnosť Samuela Ormisa.
Na základe dokladného štúdia archívnych materiálov a literárnopedagogickej činnosti konfrontoval náhľady a činnost Samuela Ormisa s vtedajším spoločenským a politickým životom v rakúsko-uhorskej monarchii, a najmä na území Slovenska.
Samuel Ormis sa narodil 1. júla 1824 v Revúcej z remeselníckej rodiny — otec bol obuvníkom a popri remesle sa venoval aj poľnohospodárstvu, ktoré bolo doplnkom výživy rodiny. V roku 1831 začal navštevovať začiatočnú školu. Po jej skončení pokračoval v štúdiu na lýceu v Banskej Štiavnici, kde bol jedným z najlepších žiakov. Na lýceu veľmi dobrý vplyv mali na Ormisa učitelia D. Lichard a Ľ. Šuhajda. Vštepovali mu národné povedomie, záujem o učebné predmety, lásku a vzťah k vedeckému poznávaniu.
V rokoch 1846—48 sa zapísal na lýceum v Bratislave, kde študoval teologický náukobeh a pedagogiku. V tom čase sa začal hlbšie zaujímať o pedagogické otázky a usilovne čítal Plutarcha, Komenského, Rousseaua, Pestalozziho. Po skončení lýcea bol súkromným učiteľom a v r. 1848 učiteľom na gymnáziu v Banskej Štiavnici. V tom období sa začína zapodievať tvorbou učebníc, pretože ich bolo veľmi málo. Pripravil do tlače dve učebnice reálií — Krátky zemepis, Stručný prírodopis a Zivočíchopis. Pôsobil aj na rožňavskom ev. gymnáziu a v roku 1855 bol v Nižnej Slanej ev. farárom, kde sa aktívne zapájal do verejného života na úseku školstva a pedagogiky. Zakladal peňažné a potravné spolky, v Revúcej založil aj Nakladateľský spolok na vydávanie slovenských kníh. Ormis mal v 2. polovici 19. stor. významnú úlohu pri oživovaní Komenského tradície. Medzi Ormisom a Komenským je zhoda predovšetkým v názoroch na chápanie človeka, na cieľ a úlohy výchovy, na možnosť a nutnosť výchovy, na rodinnú výchovu a školu ako základných prostriedkov vzdelávania.
ŠIESTA KAPITOLA
Samuel Ormis ako oživovateľ komenianizmu na Slovensku
1. Ormisov vzťah ku Komenskému
Komenského pedagogické myslenie a jeho vplyv na školskú prax a literárnu pedagogickú tvorbu má na Slovensku hlboké korene, ktoré siahajú až do 17. storočia.
V slovenskej pedagogike sa udržiaval záujem o Komenského aj napriek vzniku nových pedagogických smerov v 18. a 19. storočí, ako pedagogický naturalizmus s jeho hlavnými predstaviteľmi J. J. Rousseauom a J. H. Pestalozzim, a herbartizmus. V 17. a 18. storočí boli najpriaznivejšie podmienky na oživovanie a udržiavanie záujmu o Komenského na Slovensku. V tomto období Slovensko predstihovalo aj Čechy. V nasledujúcom storočí sa v dôsledku zmien politických a ideologických pomerov v Uhorsku, najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, a pre ekonomické a kultúrne zaostávanie Slovenska presúvala tradícia Komenského viac do českých krajín.
Na Slovensku mal v 2. polovici 19. storočia najmä S. Ormis významnú úlohu pri oživovaní Komenského tradície. Vzťah Ormisa ku Komenskému siaha už do čias jeho štúdií na bratislavskom lýceu. V knižnici lýcea boli aj Komenského spisy, napríklad Opera didaktika omnia. V tom čase sa Ormis po prvý raz oboznámil s Komenského Veľkou didaktikou. Keďže sa zaoberal aj otázkami rodinnej výchovy v súvislosti s predškolským vekom, dalo sa predpokladať, že sa oboznámil aj s Komenského Informatóriom školy materskej. O rodinnej výchove sa Ormis zmienil v práci (začal ju písať kon-
com 50-tych rokov) Ako ma vyzerať dobre usporiadaná škola. Hovoril tu o rodine ako o základnom článku prekvitajúcej obce, národa a štátu, o potrebe začať vychovávať už od detstva a o tom, že rodičia sú povinní zabezpečovať svojim deťom vzdelanie. Na rozdiel od Komenského nielen matka, ale aj otec sa musia starať o dobrú výchovu detí. Oveľa viac miesta venoval rodinnej výchove v citovanom diele Výchovoveda (I. diel, 1871). Ako sme už skôr poznamenali, tento spis mal slúžiť nielen ako učebnica pre prípravu kandidátov učiteľstva, ale aj ako príručka pre rodičov. Primerané miesto vo Výchovovede venuje aj otázkam predškolskej výchovy.
Na Komenského sa bezprostredne odvoláva aj v Učbovede (II. diel Výchovovedy, 1874). Ako vieme, Výchovovedu napísal Ormis, keď pôsobil na revúckom gymnáziu. Tu sa Ormis hlbšie oboznámil s Komenského pedagogikou a s jeho didaktickými názormi. Konfrontoval súčasnú školskú prax s jeho reformným úsilím o zlepšenie úrovne škôl. Dôkladnejšie poznanie Komenského pedagogického myslenia mu pomáhalo zaujímať kritickejšie stanovisko k racionalistickej pedagogike, k herbartizmu.
Ormis sa opieral o Komenského metódu vyučovania jazykov pri využívaní materinskej reči žiakov, keď vyučoval na gymnáziu maďarský jazyk. Vo výročnej správe za školský rok 1865/66 napísal, že isté ťažkosti s vyučovaním svojich jazykov „premohli sme uvedením spôsobu výučby podľa Komenského . . . Z tejto stránky nadobudli sme skúsenosť, že aj cudzie jazyky možno veľmi úspešne vyučovať prostredníctvom materinského jazyka, a sme presvedčení, že žiak, ktorý ukončí u nás gymnaziálne štúdium, nadobudne takú znalosť maďarčiny a nemčiny, akú bude potrebovať v živote na užitočné čítanie maďarských a nemeckých spisov“.
Nadšený reformami Komenského na úseku školstva, ktorých cieľom bolo skvalitniť vyučovanie, zamýšľal Ormis zreformovať revúcke gymnázium podľa zásad učiteľa národov. Ormisova reforma gymnázia vychádza zo zásady jednotnej školy a demokratickosti vzdelávania, so zreteľom na pedagogické a psychologické požiadavky.
Revúcke gymnázium vzniklo v čase, keď sa už reforma gymnaziálnych škôl v rakúskych krajinách a v Uhorsku pevne ujala. I keď došlo v učebnom pláne
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Ale práve preto človek je aj omega tvorstva.
