RILKE, RAINER MARIAZÁPISKY MALTEHO LAURIDSA BRIGGEHO
(Die Aufzeichnungen des Malte Laurids Brigge)
Petit Press, Bratislava, 2005
edícia Svetová knižnica SME (19)
preklad Perla Bžochová
ISBN 80-85585-28-6
beletria, román, literatúra rakúska
224 s., slovenčina
hmotnosť: 295 g
tvrdá väzba s prebalom
2,50 € stav: dobrý *inc*b-aut*
PREDANÉ stav: dobrý, knižničné pečiatky *trsos*
Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho sú lyrickou prózou vo forme denníka, ktorý si píše mladý dánsky šľachtic. Hlboko vzrušený moderným veľkomestom, vracia sa v spomienkach do detstva a vmýšľa sa aj do osudu svojich predkov. Jeho básnický duch túži po láske, po ideáloch, v prostredí Paríža však nachádza len neúprosnú realitu, ktorá ho zaháňa do samoty a k myšlienkam na smrť. Tento román, akokoľvek je vysoko štylizovaný, nesie zároveň výrazné autobiografické črty.
Rainer Maria Rilke sa narodil 4. 12. 1876 v Prahe, zomrel vo švajčiarskom Valmonte 29. 12. 1926. Patrí k najvýznamnejším nemeckým básnikom na rozhraní 19. a 20. storočia. Vo svojom diele hľadal podstatu ľudského bytia, zamýšľal sa nad životom i smrťou, nad mystikou vecí. Bohatými obrazmi a dokonale prepracovanými veršami vyjadroval zložité pocity moderného človeka (Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho, Kniha obrazov, Kniha hodiniek, Duinské elégie, Sonety Orfeovi), je autorom eseje o sochárovi A. Rodinovi a jediného románu Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho. Jeho dielo sa stalo predmetom mnohých výkladov a dodnes láka svojou tajomnosťou.
A teraz ešte aj táto choroba, ktorá sa ma zakaždým tak zvláštne dotkla. Som presvedčený, že sa podceňuje. Takisto, ako sa preceňuje závažnosť iných chorôb. Táto choroba nemá nejaké príznačné vlastnosti, preberá na seba vlastnosti toho, koho postihne. So somnambulistickou istotou vyrve z každého jeho najhlbšie nebezpečenstvo, ktoré sa zdanlivo už pominulo, a zase ho postaví tesne pred neho, do najbližšej chvíle. Muži, čo kedysi za školských čias vychutnávali bezmocnú neresť, ktorej oklamanou dôverníčkou sú úbohé tvrdé chlapčenské ruky, zase tomu prepadnú, alebo sa v nich znova ozve choroba, ktorú prekonali v detstve; alebo znova začnú váhavo obracať hlavu, ako mali vo zvyku pred rokmi, hoci ich to medzitým už prešlo. A spolu s tým, čo sa vracia, dvíha sa celá spleť zmätených spomienok, ktoré na tom visia ako mokrá chaluha na potopenom predmete. Vynárajú sa udalosti, o ktorých by sme sa nikdy neboli dozvedeli, miešajú sa s tým, čo sa skutočne stalo, a zatláčajú do pozadia zdanlivo známu minulosť, pretože v tom, čo vystupuje na povrch, je nová, zotavená sila, kým to, čo tu bolo vždy, je unavené od pričastého spomínania.
Ležím v posteli na piatom poschodí a môj ničím neprerušovaný deň je ako ciferník bez ručičiek. Podobne ako dávno stratená vec leží jedného rána na svojom mieste, zachovaná a v poriadku, takmer novšia než v čase, keď sa stratila, akoby ju bol niekto opatroval, tak spočíva tu a tam na mojej prikrývke všeličo stratené z detstva a vyzerá to ako nové. Všetok prekonaný strach je zase tu.
Strach, že vlnený chĺpok, čo trčí zo švíka prikrývky, je tvrdý, tvrdý a ostrý ako oceľová ihla; strach, že tento gombík na nočnej košeli je väčší ako moja hlava, že je veľký a ťažký; strach, že omrvinka chleba, čo práve padá z mojej postele, je sklená a na zemi sa rozbije, a tiesnivá obava, že tým sa vlastne rozbije všetko, všetko a navždy; strach, že odtrhnutý okraj z otvorenej obálky je niečo zakázané, čo nikto nesmie vidieť, niečo nevýslovne vzácne, čo sa nikde v izbe nedá bezpečne skryť; strach, že keď zaspím, prehltnem kúsok uhlia, čo leží pri peci; strach, že mi v mozgu začne narastať nejaké číslo, až tam napokon nebude preň miesta; strach, že to, na čom ležím, je žula, sivá žula; strach, že sa rozkričím a že sa ľudia zbehnú pred mojimi dvermi a nakoniec ich vylomia, strach, že by som sa mohol prezradiť a povedať všetko to, čoho sa bojím, a strach, že by som nebol schopný povedať nič, lebo všetko je nevýslovné — a strach zo všeličoho iného... strach.
Prosil som o svoje detstvo, vrátilo sa a ja cítim, že je ešte vždy také ťažké ako kedysi a že roky tomu nijako nepomohli.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Koniec zápiskov.
