ONDAATJE, MICHAELANGLICKÝ PACIENT
(The English Patient)
Petit Press, Bratislava, 2005
edícia Svetová knižnica SME (47)
preklad Veronika Redererová
ISBN 80-85585-60-X
beletria, román, literatúra kanadská,
352 s., slovenčina
hmotnosť: 426 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky
3,00 €
*trsos*belx-cnd
Dej románu sa odvíja v dusnom ovzduší na sklonku druhej svetovej vojny v Toskánsku a v severnej Afrike. V centre diania sú osudy štvorice ľudí, ktorá sa stretáva vo vile, zmenenej na nemocnicu, v horách severne od Florencie. Kanadská ošetrovateľka; jej krajan, dlhoročný zlodej, pochádzajúci z rodiny talianskych prisťahovalcov; domorodý sikhský sapér britskej armády a napokon „anglický pacient“, muž bez mena a bez tváre, podľa uniformy príslušník britskej armády a beloch...
Štyri životy sa pred čitateľovým zrakom v slede retrospektív prepájajú do zložitého, mnohovrstevného obrazu. Ondaatjeho román je v istom zmysle slova negáciou Dekameronu. Postavy uzavreté pred svetom neďaleko Florencie, zatiaľ čo tam práve zúria veci podstatné a ťaživé, si nerozprávajú príbehy. Dorozumievajú sa spolu gestami, pohybmi, pohľadmi, dotykmi. V tichu nerozprávania tak šumia štyri príbehy rozprávané niekým - lebo rozprávači tohto textu sú ďalšími anglickými pacientmi, bytosťami bez tváre a minulosti, zjavujúcimi sa a miznúcimi s neočakávanosťou zázraku - a čitateľ sa necháva uchvátiť ich čarom, vyúsťujúcim do drámy uťatej životom a do rozbiehavého prázdna opäť rozdelených osudov.
Michael Ondaatje, celým menom Philip Michael Ondaatje, sa narodil 12. septembra 1943 v Colombe (Sri Lanka). Od roku 1962 žije v Kanade, vyučuje na univerzite v Toronte.
Literárnu dráhu Michael Ondaatje začal poéziou a spájal v nej všedný život s mytológiou. Prvú zbierku básní vydal v roku 1967, doposiaľ je ich spolu trinásť.
Oveľa známejšie sú jeho prozaické diela. V románe Koža leva (1987) vykresľuje spor bohatých s chudobnými v Toronte začiatkom 20. storočia. Svetový ohlas mu získal román Anglický pacient (1992), za ktorý dostal významnú prestížnu Bookerovu cenu za najlepší román v angličtine. Román sfilmoval anglický režisér Anthony Minghella a Americká filmová akadémia v roku 1997 udelila filmu až deväť Oscarov.
Pre Ondaatjeho prózu je typická exotickosť až excentrickosť prostredí, kam umiestňuje svoje príbehy (Toskánsko a Sahara v románe Anglický pacient, Srí Lanka v románe Anilin duch, „divoký Západ“ v zbierke básní Zobrané spisy Billyho Kida) a zložitá technika rozprávania, založená na zmenách typu osoby rozprávača.
V románoch nie je podstatný príbeh, ale to, čo sa za ním, v ňom či nad ním skrýva a čo často čitatel s ťažkosťami rekonštruuje... alebo dekonštruuje.
V Zobraných spisoch Billyho Kida rozbíja obraz ostrého chlapíka na črepiny, z ktorých každá zrkadlí niečo iné a celok sa topí v rozporoch. Ondaatjeho skepsa však nevyúsťuje do rezignácie a relativizmu, ale do hľadania - hoci sa končí otvoreným koncom alebo aj nekoncom.
Večer sa zvykne Toskánskom prehnať búrka. Blesky udierajú do každého kovového predmetu, najmä do hrotov veží týčiacich sa nad krajinou. Kip sa vždy vracia do vily po žltej ceste medzi cyprusmi okolo siedmej večer, vtedy, keď sa búrka - ak už má byť - práve začína. Aspoň podľa skúseností prežívajúcich od stredoveku.
Zdá sa, že si zvykol na istú časovú pravidelnosť. Hana či Caravaggio ho zazrú v diaľke, keď na ceste domov zastane, aby sa obzrel do údolia a zistil, aký má pred dažďom náskok. Tí dvaja potom zvyčajne vojdú dnu. Kip pokračuje v ešte takmer kilometrovej chôdzi do kopca po ceste, ktorá sa kľukatí najprv mierne vpravo a potom vľavo. Jeho čižmy škrípu po štrku. Vietor ho doženie a zaprie sa doňho, narazí do mohutných cyprusov, až ich zohne, preniká mu do rukávov košele.
Kráča ďalších desať minút a nikdy naisto nevie, či na poslednú chvíľu unikne dažďu, alebo nie. Skôr ako pocíti prvé kvapky, začuje ich pleskost na suchú trávu a na lístie olív. No jeho ešte ovieva nádherný svieži horský vietor, predbiehajúci búrku.
Ak ho dážď chytí, prv než dôjde k vile, kráča ďalej rovnakým tempom, len si prehodí gumovú pláštenku cez vojenskú torbu a pokračuje.
V stane už zažíva naozajstné hromobitie. Ostré praskanie nad hlavou a neskôr, keď búrka pomaly ustupuje za hory, zvuk, aký vydávajú kolesá kočiara. Náhle zablysnutie prenikajúce cez stenu stanu mu pripadá jasnejšie ako slnečné svetlo. V jeho fosforovom záblesku je čosi mechanické, akoby mal do činenia s novým faktom, s ktorým sa zoznámil teoreticky v učebniciach, ako aj prostredníctvom svojej vysielačky a ktorý označujú slovom nukleárny. V stane si zloží turban, aby si osušil mokré vlasy a uviazal na hlavu iný.
Búrka sa valí z Piemontu na juh a na východ. Blýska sa nad vežičkami malých vysokohorských kaplniek s ich tabuľovými obrazmi znázorňujúcimi Krížovú cestu či tajomstvo Ruženca. V mestečku Varese alebo Varallo pri takom svetle nakrátko uvidel terakotové postavy v nadživotnej veľkosti vytvorené v sedemnástom storočí, ktoré predstavujú akýsi biblický výjav. A na tabuľovej maľbe videl bičovaného Krista s rukami zviazanými za chrbtom, bič dopadá, psy brešú, a na maľbe v ďalšej kaplnke traja vojaci zdvíhajú kríž s ukrižovaným nahor k namaľovaným oblakom.
Aj vila San Girolamo zažíva vďaka tomu, ako je situovaná, podobné chvíle, keď je všade dosť svetla - v tmavých chodbách, v izbe s anglickým pacientom, v kuchyni, kde Hana zakladá oheň, v rozstrieľanej kaplnke - všetko je odrazu osvetlené a nikde nijaký tieň. Kip sa počas takých búrok bez zábran bude prechádzať popod stromy na svojom kúsku záhrady. Nebezpečenstvo, že by ho zabil blesk, je smiešne malé v porovnaní s nebezpečenstvami jeho každodenného života. Naivné obrázky z tých svätyniek na úbočiach kopcov, ktoré si prezrel, sú teraz v polotme s ním, keď ráta sekundy medzi úderom blesku a zahrmením. Azda aj táto vila je len podobný tabuľový obraz a oni štyria náhle osvetlení - každý vo svojom pohybe - ako sa ironicky vrhajú proti vojne.
Dvanásť ženistov, ktorí v Neapole zostali, sa rozprchlo po meste. Po celú noc sa prebíjali do zapečatených
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
A jemná vráska sa mu ťahá od kútikov očí za okuliarmi.
