 |
| (1) |
PROTI NOCI
Básne
Tranoscius, Liptovský sv. Mikuláš, 1945
edícia Sobrané spisy Janka Jesenského (9)
obálka Štefan Bednár
poézia, literatúra slovenská,
80 s., slovenčina
hmotnosť: 162 g
tvrdá väzba
1,80 € - stav: dobrý, knižničné pečiatky, prebal ošúchaný *trsos*poe*
Po ôsmich sväzkoch básní a prózy Janka Jesenského a po dvoch plánovaných sväzkoch (Cestou k slobode a Zo starých časov) vychodí poprvé súborne výber z Jesenského lyriky, ktorá nadväzuje na sbierku Po búrkach (z 1932). Kniha básní Proti noci tvorí iba úvod k ilegálnym a čiastočne v zahraničí vytlačeným alebo doma v odklepoch šíreným básňam Jesenského a dokresľuje tak básnikov neobyčajne pružný a svieži profil.
V sbierke Proti noci sú motívy, nadväzujúce na Jesenského básne o nalomenom konári, strhaných listoch, na motívy Moriturus te salutat alebo na pocity pokorenia a ústupu mladšej vrstve. I tu je pocit staroby a choroby, nálady jesenného vädnutia a smrti („život je len veľký, smrť je malá"). Spoveď starnúceho, skoro 70-ročného básnika je na kontraste víťazného pochodu mladých. Básnikov výraz dostáva nielen tóny rezignácie, ale i titanského zápasu a živelnej vervy v modernom tempe jazzbandov a večne sa opakujúcich Silvestrov, v túžbach po živote širokom, vysokom, hlbokom a ďalekom. Opúšťa však už sny a reflexia ho unáša na sociálne priepastné pole ale do osobných i poetických žiaľov nad stratou priateľov, najmä básnika Valdimíra Roya, zabudnutého nezabudnuteľného nad stratou Martina Rázusa, žeravého a skonom utišeného rebelantského básnika. Zadumá sa nad Hodžovým hrobom tešínským i Puškinovou smrťou (1937 na deň storočnice diela a smrti), zaspieva o autodafé Gogoľovom, ktorý mu bol po Puškinovej lyrickej múze vari najbližší satirickým tónom.
Ale aj Jesenského satirický šľah sa v sbierke Proti noci tlmí vrúcnym príležitostným náladovým slovom poetovým, ktorému jeseň sadla na čelo a nádeje, na jeho jar i jarý smiech. Smrť mu však pripadá ako satira žitia.
Zaujímavé sú piesne, spojené s rodným Slovenskom, s oslavou významu starej Matice, Matky nášho života, s glosovaním 50. ročníka Slovenských pohľadov, so spomienkou na osemdesiatku Jozefa Škultétyho a na Karola Kramářa, známy je prípitok na šestdesiatku Tajovského, pozdrav Srbom, toast juhoslovanským Slovákom, pestré sú rozmanité verše do pamätnínikov, spomienky na osloboditeľské boje (Zborov, Masaryk), oslava Sokolov a niekoľko sviežich a poetických, zväčša jesenných nálad prírodných, hlbokých reflexii a boľavej rezignácie.
Bez tejto sbierky je nemysliteľná kontinuita so sbierkami Čierne dni a bohatou poéziou sbierok Na zlobu dňa.
Niektoré zo sbierky Proti noci vyšly už aj v emigrácii v Londýne 1941 ako básne odbojného Slovenska v sbierke Pred ohnivým drakom (v redakcii J. Slávika) a 1944 v Clementisovej redakcii sbierky poézie „Hnev svätý". Tým sa ich cena dokumentárnosti ešte viac len zvyšuje.
ZBOROV
Krv drahocenná, čo ťa zaliala,
nesoschla vpitá do červenej hrudy,
v tej hŕstke, ktorá živou ostala,
a ešte ako bystrý potok prúdi,
rozklepe staré srdcia, rozbolí,
žilami stvrdnutými zvoniac pádi,
šedivých chlapcov sháňa do polí,
kde bojovali veselí a mladí.
Zborovské pláne nezostarely,
zborovskí bratia, ktorí nepohnili,
i miesto mŕtvych, čo už zotleli,
by sláva žila, znovu by sa bili.
Zas udrely by do žijúcich skál
vĺn vysokých a prudkých živé valy,
a aby národ hate roztrieskal,
ho so sebou jak búrka strhly, hnaly . . .
Nie kríže chránia hroby presväté,
lež pamiatka, čo nosia spravodliví,
nie v hroboch - v dušiach odpočívate,
nie mŕtvi - v srdciach ostali ste živí.
A pokým na zborovské poľany
sa duch náš s tichým pozdravom vše schýli
v radostne - smutnom rozpomínaní,
deň bude svietiť, čo ste zapálili!
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Čľapol vína ešte na hole, rudý v tvári na ich prsia klesal.
