MAY, KARLPOKLAD V STRIEBORNOM JAZERE
(Der Schatz im Silbersee)
Mladé letá, Bratislava, 1968
edícia Stopy
preklad Teofil Ušák
ilustrácie Teodor Schnitzer
2. vydanie, 55.000 výtlačkov
66-038-68
beletria, román, dobrodružné,
612 s., slovenčina
hmotnosť: 769 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, uvoľnené predsádky
PREDANÉ
Boj o Butlerovu farmu
Obrancov farmy zobudili zavčas rána. Podľa jasnej oblohy sa dalo usudzovať, že deň bude slnečný, veľmi teplý, ba až horúci. V jasnom rannom svetle vyzerala budova farmy celkom inakšie, už nepôsobila takým pošmúrnym dojmom ako v noci. Bola zariadená pre množstvo obyvateľov. Steny boli z pálených tehál. Bolo to stavenisko značne dlhé a široké. Malo prízemie a jedno poschodie. Strecha bola plochá. Okná boli veľmi vysoké, ale pritom také úzke, že sa človek cez ne nemohol pretiahnuť. Toto opatrenie bolo nutné, lebo v tomto kraji sa potulovali lúpeživé hordy Indiánov. Neraz sa podobná osamelá farma musela viacej dní brániť, keď ju obliehali lúpeživí divosi. Tak isto prezieravo bol postavený aj rozsiahly dvor, obkľúčený múrom, v ktorom sa černeli otvory strieľní. Medzi strieľňami boli široké murované výstupky, na ktoré si Obrancovia farmy mohli stať, ak bolo treba strieľať ponad múr.
Neďaleko budovy sa hadila rieka, cez ktorú sa zálesáci a rafteri včera prebrodili. Miesto, kde ležal brod, mohli spoza murovanej ohrady ľahko ostreľovať. Na rozkaz Old Firehanda ešte v noci zatarasili cestu k brodu zásekmi. Lovec urobil i druhé a veľmi potrebné bezpečnostné opatrenie. Ešte v noci nariadil, aby Butlerove čriedy zahnali na pastviny najbližších susedov. Napokon Old Firehand vyslal k Fort Dodge posla, ktorý mal oboch bratov Butlerovcov vystríhať pred trampmi. Veď by sa mohlo stať, že by na spiatočnej ceste vbehli tým lotrom rovno do rúk.
Old Firehand zaviedol svojich druhov na plochú strechu budovy, odkiaľ bol dobrý výhľad. Na východe a na severe sa vlnila trávnatá préria, na juhu a na západe sa rozprestierali nedozerné kukuričné a iné polia, veľmi dobre obrobené.
— Kedy asi prídu Osejdžovia? — spýtal sa Droll.
— Podľa toho, čo náčelník včera povedal, mali by tu už čoskoro byť, — odvetil Old Firehand.
— Nespolieham sa na to. Niekedy indiánskych bojovníkov zvolávajú z veľkej diaľky. A okrem toho sa nevydajú na vojnové ťaženie, kým najprv neodbavia všelijaké ceremónie podľa svojich starých zvykov. Môžeme byť radi, ak sem dorazia napoludnie. Lenže v tom čase môžu byť aj trampi nablízku. Nedôverujem príliš týmto Šajenom a Arapahom!
— Ani ja, — prisvedčil Bill. — Oba kmene nie sú príliš početné a už veľmi dlho nemali v rukách vojnovú sekeru. Nemôžeme sa na ne spoľahnúť. Silnejších susedov tu nemáme, a tak sa môžeme tešiť na dlhé obliehanie.
— Nemusíme sa báť obliehania, lebo v pivniciach sú bohaté zásoby, — oznamoval Old Firehand.
— Ale čo voda? To je predsa hlavná vec! — ozval sa
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
"Howgh!"
