SAROYAN, WILLIAMVOLAJÚ MA ARAM
(My Name is Aram)
Petit Press, Bratislava, 2005
edícia Svetová knižnica SME (46)
preklad Juraj Vojtek
ISBN 80-85585-59-9
beletria, próza krátka, poviedky,
160 s., slovenčina
hmotnosť: 240 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky
3,50 € PREDANÉ
*trsos* in *H-BAR*
Ešte na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia vyšiel v Mladých letách výber z diela Williama Saroyana nazvaný Zbohom, láska moja. Vyšiel v preklade Juraja Vojteka, ktorý Saroyanovej tvorbe venoval podstatnú časť svojej prekladateľskej aktivity. Prvých sedem poviedok sa do tohto výberu dostalo z druhej Saroyanovej zbierky poviedok -Volajú ma Aram (My Name Is Aram, 1940). Medzičasom, najmä po roku 1989, vyšlo sedem ďalších výberov z množstva autorových krátkych próz (Saroyan napísal vyše dvetisíc poviedok). Ako celok však poviedková kniha Volajú ma Aram vychádza v slovenčine prvý raz. Až teraz má slovenský čitateľ možnosť vychutnať dielo ako komponovaný celok, v takej podobe, v akej ho predložil vydavateľovi autor, a to aj s autorskou úvodnou Poznámkou. Poviedky ako Granátovníky, Traja plavci a obchodník, ktorý mal diplom z Yale, Roztomilý staromódny románik s galantnými básničkami a vôbec so všetkým, Leto na prekrásnom bielom tátošovi patria k najznámejším a najprekladanejším autorovým prózam. Hlavnými hrdinami sú v nich deti arménskych prisťahovalcov v Kalifornii. Práve týmto dielkom s osobitou, slnkom prežiarenou atmosférou, vzdal spisovateľ hold životnej filozofii a duchu svojich rodákov, ktorí aj v nových podmienkach vedeli zostať sami sebou.
William Saroyan (1908 - 1981), americký spisovateľ arménskeho pôvodu, sa narodil v kalifornskom Fresne. Ako trojročnému mu zomrel otec, a hoci bol najmladší, musel pomáhať matke starať sa o päťčlennú rodinu. Vyrastal v zmiešanom mnohonárodnostnom prostredí a veľmi skoro sa začal venovať literatúre. Nezabudnuteľná zostáva najmä jeho prvá kniha Odvážny mladý muž na lietajúcej hrazde (1933).
Dielo máloktorého zahraničného spisovateľa sa stretlo na Slovensku s takým ohlasom ako jeho tvorba. Poznáme ho ako autora poviedok, noviel, románov, divadelných hier, pamätí. Z celej jeho tvorby v najväčšej obľube zostali predovšetkým poviedky. V slovenských prekladoch vychádzali z nich zväčša výbery: Zbohom, láska moja (Mladé letá, 1969), Srdce na vysočine (Smena, 1984); v slovenskom preklade vyšla aj novela Tracyho tiger (Jaspis, 1993) a román Ľudská komédia (Tatran, 1961). Z množstva jeho divadelných hier boli uvedené hry Čas tvojho žitia (SND - 1964) a Moje srdce je na vysočine (Čsl. rozhlas, 1976). V preklade do slovenčiny vyšla aj monografia o jeho živote a diele od Alexeja Zvereva: William Saroyan (Obzor, 1988). Sám napísal veľa spomienkových a autobiografických kníh - najznámejšia z nich je Ešte neumieram (1963).
Mať takého človeka za priateľa bolo cťou.
Bol tu však jeden problém - nemal som peniaze. Už sa nepamätám, o koľko peňazí vlastne šlo na začiatku našej známosti, spomínam si však, že to bola suma, ktorá vôbec neprichádzala do úvahy. Hoci som dychtil prejaviť pánu Strongfortovi za jeho nadšenie vďaku, nenachádzal som slová, ktorými by som vysvetlil, že tie peniaze nemám, aby som napokon sám nevyzeral ako námesačník a rojko. A tak, kým som odkladal riešenie zo dňa na deň a všemožne hľadal slová, ktoré by nenarušili naše priateľstvo a nedegradovali ma na priemer, porozprával som sa o tom so strýcom Gykom, ktorý sa v tom čase venoval štúdiu orientálnej filozofie. Moja pozoruhodná ctižiadostivosť ho ohromila, ale zároveň aj potešila. Tvrdil, že podľa jogy tajomstvo veľkosti spočíva vo vnútornom uvoľnení oných tajomných životných síl, ktoré sú v každom človeku.
Táto sila, odvetil mi svojskou angličtinou, ktorú používal, keď sa snažil na mňa zapôsobiť, prichodí od Boha. Vec, Aram, že to jest krása nad krásy.
Poznamenal som, že sa nemôžem stať silákom, ako som si predsavzal, kým nepošlem pánu Strongfortovi nejaké peniaze.
Penjáze! zrúkol strýc opovržlivo. Vec, Aram, že penjáze nje sú nyšt. Pána Boha si nekúpiš.
Aj keď strýc Gyko nebol nijaký neduživec, určite sa Lionelovi Strongfortovi nevyrovnal. V gréckorímskom zápase by podľa mňa určite pán Strongfort nasadil strýcovi zámok, polovičného nelsona, alebo páku na nohu, a prinútil by ho vzdať sa, alebo by ho stisol tak, že by z neho vytlačil dušu. Zároveň som však mal aj isté pochybnosti: strýc síce nie je ani náhodou taká väzba ako pán Strongfort, no pán Strongfort zasa nedisponuje takou úžasnou dynamikou ako strýc. Mal som dojem, že v zápase so strýcom by musel čeliť množstvu neočakávaných problémov spojených s onými tajomnými životnými silami, ktoré sa v strýcovi jednostaj uvoľňovali, takže často stačil jeho ostrý pohľad a aj veľké chlapisko sa zachvelo a stiahlo, alebo - ak práve dotyčný niečo rozprával, ihneď stíchol.
Skôr než som našiel slová, ktorými by som pánu Strongfortovi vysvetlil svoju finančnú situáciu, dostal som od neho ďalší list. Bol rovnako srdečný ako ten prvý, ba v skutočnosti ešte o niečo srdečnejší. Celý natešený som začal pobehovať, pričom som uvoľňoval svoje tajomné životné sily, robil premety, šplhal sa na stromy, váľal kotrmelce, pokúsil som sa zodvihnúť športovú fordku ročník 1920 a vyzýval som všetkých, čo mi prišli do cesty, na gréckorímsky zápas, a tak som všetkými možnými i nemožnými spôsobmi ľakal príbuzných a dráždil susedov.
Nielenže sa pán Strongford na mňa nehneval, ale dokonca znížil poplatok za kurz. No aj tak predstavoval väčší obnos peňazí, než som mohol splašiť. Predával som vtedy noviny, lenže tie peniaze boli určené na chlieb a iné potrebné veci. Istý čas som vstával veľmi skoro ráno, chodil po meste a hľadal vrecko plné peňazí. Za šesť dní týchto dobrodružných výprav som našiel päták a dve pence. A našiel som aj dámsku kabelku s niekoľkými zapáchajúcimi kozmetickými potrebami, zato bez peňazí, a s útržkom papiera, na ktorý nejaká ruka kostrbato napísala: Steve Hertwig, 3764 Ventura Avenue.
Tri dni po príchode druhého listu pána Strongforta som dostal od neho tretí list. Odvtedy bola naša korešpondencia jednostrannou záležitosťou.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Neubehlo ani desať minút odvtedy, čo autobus opustil Salt Lake City, a ja som veril vo všetko, v ľavú stranu, v pravú stranu, ako povedal misionár, a odvtedy to bolo so mnou vždy tak.
