BELLOW, SAULHERZOG
(Herzog)
Petit Press, Bratislava, 2004
edícia Svetová knižnica SME (8)
preklad Marián Fridrichovský
ISBN 80-85585-12-X
beletria, román, literatúra americká
476 s., slovenčina
hmotnosť: 554 g
tvrdá väzba s prebalom
1,30 € stav: veľmi dobrý, 1 pečiatka *sospo*
1,00 € stav: dobrý, knižničné pečiatky *trsos*H-BAR-RR*
Literárny vedec profesor Moses Herzog je na pokraji úplného nervového zrútenia. Konflikty medzi ním a spoločnosťou, jeho najbližším okolím a v ňom samom sa vyhrocujú a on cíti, že musí definitívne uzavrieť istú epochu života. Príznaky ťažkej psychózy sa u Herzoga prejavujú skladaním skutočných aj imaginárnych listov rôznym adresátom (od testinej až po prezidenta Spojených štátov), ale i častými a nepremyslenými útekmi raz od milenky, inokedy od priateľov, a napokon nepodareným dobrodružstvom s revolverom. Ústredným psychickým problémom Herzoga je stroskotané manželstvo, ale spolu s ním akoby skrachoval celý svet: Bellow prostredníctvom svojho protagonistu zúfalo bojuje o záchranu svojprávnosti individuálneho ja pred bezduchou uniformitou, ktorá naň dolieha zo všetkých strán, skúma otázky slobody konania a osobnej zodpovednosti človeka a predovšetkým neriešiteľnú dilemu intelektuála, ktorého existencia závisí od fungovania komplikovaného mechanizmu mnohonásobných zviazaností a konvencií, čo udržujú pri živote modernú spoločnosť, a ktorého práve táto mnohonásobná zviazanosť ubíja. Je takmer príznakom alebo chorobou našich čias, že človek zlyháva vo svojich najsúkromnejších vzťahoch a najzúrivejšia búrka lomcuje jeho mikrokozmom práve tam, kde by podľa zákonov prírody mal nachádzať stabilitu a ochranu.
Spisovateľ, dramatik a esejista Saul Bellow sa narodil roku 1915 v kanadskom Lachine, na predmestí Montrealu, v rodine ruských emigrantov. Od roku 1924 vyrastal v Chicagu, dnes žije v Bostone. Vyštudoval sociológiu a antropológiu na univerzitách v Chicagu a vo Wisconsine. Počas druhej svetovej vojny slúžil v námorníctve. Roku 1948 získal Guggenheimovo štipendium a dva roky strávil na cestách po Európe. Neskôr žil v slobodnom povolaní a pravidelne prednášal na rôznych univerzitách. Pôsobil aj ako vojnový korešpondent v Izraeli. Jeho najznámejšie romány sú Henderson, kráľ dažďa, Ravelstein, Realista, Spojka Bellarosa, Planéta pána Sammlera, Herzog, Obeť a Súvaha. Za svoje prózy bol mnohokrát odmenený prestížnymi americkými a medzinárodnými literárnymi cenami ako Pulitzerova cena, Medzinárodná literárna cena či Národná cena kritikov. V roku 1976 získal Nobelovu cenu za literatúru.
Ale sám Nietzsche mal kresťanský názor na dejiny, podľa ktorého súčasnosť vždy znamená istú krízu, istý pád z klasickej velkosti, istú skazenosť alebo zlo, od ktorého sa treba zachraňovať. To je podľa mňa kresťanstvo. A Madeleine to má, v poriadku. Do istej miery to majú aj mnohí z nás. Myslia, že sa musíme uzdraviť z akejsi otravy, že potrebujeme záchranu, vykúpenie. Madeleine potrebuje spasiteľa, a ja nie som spasiteľ.“
Edvig zrejme očakával od Mosesa niečo podobné. Krčil plecami a usmieval sa, všetko to asi pokladal za analytický materiál a vyzeral veľmi spokojne. Bol to pekný, mierny muž, plecia mal trošičku hranaté. Staromódne okuliare s ružovkastým, takmer bezfarebným rámom mu dodávali fádny zamyslený a lekársky výzor.
Postupne, a neviem celkom presne, ako k tomu došlo, Madeleine sa stala ústrednou postavou v analýze a ovládala ju, tak ako ovláda mňa. A začala ovládať i Vás. Spozoroval som, ako nedočkavo ju chcete spoznať. Povedali ste, že pre nezvyčajnosť prípadu sa s ňou musíte pozhovárať. Onedlho ste s ňou živo debatovali o náboženstve. A napokon ste liečili aj ju. Hovorili ste, že chápete, prečo ma očarila. Odvetil som: „Veď som Vám vravel, že je zvláštna. Je skvelá, suka jedna, teroristka." Tak ste aspoň videli, že ak mi dakto hodil kameň do hlavy (ako sa vraví), neurobila to nejaká obyčajná žena Pokiaľ ide o Mady, prekonala svoj rekord tým, že ovládla aj Vás. To všetko jej pridalo hĺbku. A pretože chcela získať doktorát filozofie v odbore dejín náboženstva Ruska (ak sa nemýlim), Vaše posedenia s ňou, zakaždým po dvadsaťpäť dolároch, boli niekoľko mesiacov kurzom prednášok o východnom kresťanstve. Potom sa u nej začali objavovať čudné príznaky.
Najprv obvinila Mosesa, že najal súkromného detektíva, aby ju špehoval. Svoje obvinenie začala vznášať afektovanou britskou dikciou, ktorú sa naučil rozpoznávať ako istý znak ustarostenosti. „Nazdávala som sa,“ povedala, „že si príliš bystrý na to, aby si si najal taký nápadný typ.“
„Najal?“ opýtal sa Herzog. „Koho som najal?“
„Mám na mysli toho odporného chlapa - zapáchajúceho, tučného, v športovom kabáte.“ Madeleine, absolútne istá sama sebou, vrhla naňho jeden zo svojich strašných pohľadov. „Ak to poprieš, pohrdnem tebou. To však nestojí ani za opovrhnutie.“
Keď videl, ako zbledla, usiloval sa zostať opatrný a predovšetkým nespomenúť britský prízvuk. „Ale, Mady, to je jednoducho omyl.“
„Nie je to omyl. Nikdy sa mi ani neprisnilo, že by si bol schopný niečoho takého.“
„Ale ja neviem, o čom hovoríš.“
Hlas sa jej zvyšoval a začal sa chvieť. Prudko odpovedala: „Ty sukin syn! Nesprávaj sa ku mne tak nemužne! Poznám všetky tvoje prekliate triky.“ Potom skríkla: „To musí prestať! Nedovolím, aby mi taký somár chodil v pätách!“ Keď sa tie nádherné oči uprene dívali, hneď sčerveneli.
„Ale prečo by som ťa dal sledovať, Mady? Nerozumiem tomu. Čo by som mohol vypátrať?“
„Ten chlap mi chodil po stopách u F-Fielda celé popoludnie.“ Keď sa rozrušila, často jachtala. „Čakala som pol hodiny v ž-ž-ženskom záchode a keď som vyšla, ešte vždy tam bol. Potom v podchode metra... keď som kupovala k-k-kvety.“
„Možno to bol nejaký chlapík, čo ťa chcel zbaliť. Ale to nemá so mnou nič spoločné.“
„Bol to fízel.“ Zaťala päste. Pery sa jej hrozivo zúžili
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Ani jediné slovo.
