SBORNÍK NA POČESŤ JOZEFA ŠKULTÉTYHOMatica slovenská, Turčiansky sv. Martin, 1933
1.120 výtlačkov
zborník, história
694 s., slovenčina
hmotnosť: 1268 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky
12,00 € PREDANÉ
*trsos* in *H-bar*
Fr. Hrušovský:
BOLESLAV CHRABRÝ A SLOVENSKO.
Aké boly osudy Slovenska po páde ríše veľkomoravskej až do jeho definitívneho privtelenia k vznikajúcemu štátu uhorskému, to je otázka, ba celý rad otázok, na ktoré odpovedať je veľmi ťažko, keďže práve táto doba tvorí najtemnejšiu kapitolu slovenskej historie. A hoci bez poučenia zo spoľahlivých prameňov tápeme pri riešení týchto otázok v beznádejných často pochybnostiach alebo sa strácame v labyrinte domnienok, založených na interpretácii skúpych zpráv pozdejších, premietaných do tejto doby, jednako môžeme konštatovať aspoň toľko, že historická literatúra všíma si týchto otázok, pokúša sa o ich riešenie a spracovanie v rozličnej súvislosti a pochopiteľne i s najrozličnejším výsledkom. Revízia týchto výsledkov je teda nielen možná, ale aj potrebná.
Ponechávajúc úplne stranou ocenenie tejto literatúry a nepúšťajúc sa do kritického zhodnotenia výsledkov doterajšieho badateľského úsilia na tomto poli, všimneme si otázky, k akému politickému útvaru patrilo Slovensko na rozhraní 10-ho a 11-ho storočia a ako je vo svetle prameňov opodstatnená mienka o príslušnosti Slovenska na začiatku 11-ho storočia k ríši Boleslava Chrabrého. V historickej literatúre slovenskej, českej a čiastočne i poľskej stretáme sa s náhľadom, že Slovensko pred pripojením jeho územia k Uhorsku patrilo k štátu poľskému a že až po smrti Boleslava Chrabrého (1025) stalo sa korisťou sv. Štefana a tým aj časťou uhorského štátu.
Ale predtým, ako by sme pristúpili k rozboru tohoto doteraz dostatočne nezdôvodneného tvrdenia a k výkladu zpráv, na ktorých je založené, treba aspoň letmo načrtať vývin udalostí, tvoriacich akýsi vonkajší rámec a príčinné úzadie osudov Slovenska, a treba venovať pozornosť dejinám politického a teritoriálneho vývinu tých štátnych celkov, ktorých budovanie práve na rozhraní 10-ho a 11-ho storočia bolo k Slovensku už svojou geografickou polohou vo viacnásobných vzťahoch. Vzájomného pomeru týchto štátnych útvarov, dospievajúcich v svojom politickom vývine k akémusi ustálenému rozsahu, so stránky teritoriálnej viac-menej zaokrúhlenému celku, všimneme si natoľko, nakoľko mohol sa tento pomer uplatňovať i vo vplyve na osudy Slovenska a jeho príslušnosť k tomu či inému štátu.
Udalosti, odohrávajúce sa na rozhraní 10-ho a 11-ho storočia nad stredným Dunajom, Vltavou a Vislou, možno charakterizovať ako snahy, smerujúce k utvoreniu jednotných štátnych celkov, politicky scentralizovaných a navonok nezávislých, so stránky organizácie cirkevnej samostatných, so silnou vládou panovníkov, budujúcich tieto monarchické štáty vojenským potláčaním akéhokoľvek centrifugálneho prejavu. V Čechách katastrofa libická odstránila poslednú prekážku sjednotenia zeme pod vládou kniežat z rodu přemyslovského a už predtým založené biskupstvo pražské bolo i na poli cirkevnej organizácie výrazom jednoty a istej samostatnosti ríše českej, hoci pomer štátu českého k ríši nemeckej uplatňoval sa tu v rozličnom smere. Monarchia českých Boleslavov vystupuje na konci 10-ho storočia ako jednotný a silný politický útvar, ale po smrti Boleslava II. (999) nebolo v Čechách podmienok, aby tento proces pokračoval takýmto smerom ďalej.
Podobne, ale predsa ináč, vyvíjaly sa pomery v Poľsku a v Uhorsku.
Boleslav Chrabrý po smrti budovateľa poľského štátu, kniežaťa Mieška (992), bol v položení ťažkom, keďže ríša poľská stala sa na krátky čas javiskom nebezpečných sporov o trón. Počas týchto sporov hrozila i nebezpečná intervencia s vdovou po Mieškovi spríbuznených markgrófov nemeckých i nepriateľské stanovisko kniežaťa českého, ktorý mohol využiť nepokoje v Poľsku a uskutočniť zámery, dávajúce podnet k vojnám medzi Boleslavom II. a Mieškom.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
