Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 6. apríla 2019

DELILLO, DON - VÁHY

DELILLO, DON

VÁHY
(Libra)

Petit Press, Bratislava, 2005
edícia Svetová knižnica SME (50)
preklad Milan Gráf
ISBN 80-85585-63-4

beletria, román, literatúra americká,
608 s., slovenčina
hmotnosť: 673 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

3,20 €

*trsos* in *H-BAR-rr*

Hlavnými témami románu sú život Leeho Harveyho Oswalda a udalosti, ktoré viedli k zavraždeniu amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho. V mimoriadne autenticky pôsobiacom podaní sledujeme Oswaldove kroky od jeho detstva, cez službu v americkej námornej pechote, emigráciu do Sovietskeho zväzu a návrat do USA, až po jeho rolu v atentáte na prezidenta. Zároveň spoznávame postavy z kruhov CIA, proticastrovského hnutia a podsvetia, ktorých spoločným cieľom je dosiahnuť, aby vláda Spojených štátov odstránila komunistický režim na Kube. Pred našimi očami sa rodí plán, ktorého následky otriasli Amerikou a svetom.

Don DeLillo (nar. v r. 1936 v New Yorku) je renomovaný americký prozaik, považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov literárneho postmodernizmu. Vo svojich dielach sa venuje najmä detailnému zobrazovaniu temných stránok života rôznych vrstiev americkej spoločnosti v druhej polovici 20. storočia. Popri Váhach sú jeho najznámejšími románmi White noise (1985), Mao II (1991) a Underworld (1997). DeLillo je tiež autorom divadelných hier.








V Acugi

Tmavé lietadlo pomaly klesalo, opisujúc oblúk na rozochvenej oblohe východne od pristávacej dráhy. Pôsobilo ľahko ako balzový model, trochu vratko, pre nezvyčajne dlhé krídla, a blížilo sa ponad elektrické stožiare, ktoré sa ťahali cez ryžové polia hore do kopcov a odtiaľ do nedohľadna. Vzduchom sa nieslo čudné vysoké hvízdanie, ktoré vytiahlo ľudí z domov neďaleko základne a muži s nohami do O sledovali líniu zostupu. Zvuk, ktorý pripomínal čajčí škrek predĺžený do nekonečna, rezonoval v hlbokých jaskyniach okolo základne, hniezdach kamikadze z druhej svetovej. Aj v oknách kasární sa zjavili muži chtiví aspoň krátkeho pohľadu na pristátie. Pri radarovej bubline stál chlapík s rukami zloženými na prsiach a díval sa. Pred kantínou sa pristavila dvojica mužov v údržbárskych šiltovkách, práve keď sa lietadlo konečne znieslo sponad polí a plotov z ostnatého drôtu a zľahka dosadlo na dráhu, hoci ovisnutými koncami krídel o ňu zadrelo, až vyleteli iskry, ako v kreslenom filme, v to dobiela rozpálené poludnie.

„To hovädo má neuveriteľné stúpanie.“

„Viem. Počul som,“ odvetil Heindel.

„Ale fakt rýchle. Zmizne, ani nevieš ako. Nehovoriac o výške.“

„Poznám ju.“

„Bol som v bubline,“ vyhlásil Reitmeyer.

„Dvadsaťštyritisíc metrov.“

„To hovädo si pýta vetry na dvadsaťštyritisíc metroch.“

„Čo údajne nie je možné,“ dodal Heindel.

„Zakresľoval som súradnice. Počul som. Ten tajomný muž rozpráva.“

Prvý vojak námornej pechoty, Donald Reitmeyer, bol širokej hranatej postavy a chodil lenivým krokom, čím pôsobil, akoby sa zabáral do zeme. Pozoroval, ako sa k lietadlu blíži ťahač, ktorý ho dopraví do vzdialeného hangára. Eskortujú ho a následne hangár obkľúčia muži s automatickými zbraňami. Reitmeyer si zložil čiapku a zamával ňou komusi, kto kráčal krížom cez rozpálenú dráhu k nim, útlejšiemu mužovi, ktorý pri chôdzi nakláňal hlavu nabok a ovísalo mu jedno plece, vojakovi, čo návrat lietadla sledoval od radarovej stanice.

„To je Ozzie. Ako by si z oka vypadol.“

Heindel zakričal: „Oswald, pohni si!“

„Pridaj skosh,“ zavolal naňho Reitmeyer známou frázou v lámanej angličtine.

„Nebuď ako mŕtvola.“

„Ukáž trochu záujmu.“

Trojica mužov zamierila ku kasárňam.

„Vieme, ako vysoko lieta,“ nadhodil Reitmeyer, „takže ďalšia otázka je, kam až doletí a čo tam potom robí.“

„Ďaleko do čínskeho vnútrozemia,“ vyhlásil Oswald.

„Ako vieš?“

„Je v tom logika a zdravý rozum. A aj do Sovietskeho zväzu.“

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Teraz patrila jej, jej a histórii.