LAWRENCE, D. H.MILENEC LADY CHATTERLEYOVEJ
(Lady Chattersley´s Lover)
Petit Press, Bratislava, 2005
edícia Svetová knižnica SME (18)
preklad Šarlota Barániková
ISBN 80-85585-27-8
beletria, román
420 s., slovenčina
hmotnosť: 488 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky
1,00 € PREDANÉ
*trsos* in *H-BAR*
Posledný román D. H. Lawrencea je síce v prvom rade autorovým vyjadrením odporu k civilizácii a priemyselnému pokroku a hľadaním harmonickejšieho spôsobu života prostredníctvom citového obrodenia človeka, preslávili ho však predovšetkým odvážne erotické scény. Tie spôsobili, že Milenec lady Chatterleyovej bol v autorovom rodnom Anglicku - a nebolo to inak ani v puritánskych Spojených štátoch - zakázaný súdnym rozhodnutím ako pornografia až do roku 1960 (tridsať rokov po autorovej smrti!). Paradoxom pritom bolo, že sám Lawrence bol vo svojej podstate veľkým moralistom a pornografiu verejne odsudzoval. Bytostne však veril v posvätnosť sexu a chápal ho ako obrodzujúcu silu, ktorá môže človeka strateného v industriálnej spoločnosti zachrániť. Lawrence napísal Milenca lady Chatterleyovej neďaleko Florencie, kde v roku 1928 aj vyšla (po anglicky), o rok neskôr ju vydali v Paríži. Vo Francúzsku sa román dočkal aj filmovej podoby - v roku 1955 ho nakrútil režisér Marc Allégret.
V prístavisku pri stanici prestúpili do gondoly a udali gondolierovi adresu. Bol to profesionálny gondolier v bielo-modrej blúze, nebol veľmi pekný, vôbec na nich nezapôsobil.
„Áno! Vila Esmeralda! Áno! Poznám. Robil som tam gondoliera jednému pánovi. Ale je to dosť ďaleko!“
Vyzeral trocha detsky a popudlivo. Vesloval s akousi prehnanou prudkosťou po tmavých bočných kanáloch s hroznými slizkými zelenými múrmi, po kanáloch spájajúcich chudobnejšie štvrte, kde vysoko na šnúrach visí bielizeň a kde sa šíri mierny alebo ťažký zápach stôk.
No napokon doplával do jedného z otvorených kanálov, vrúbených chodníkmi a preklenutých mostmi, ktoré vedú priamo a ústia v pravom uhle do Veľkého kanála. Obe ženy sedeli pod plátennou strieškou a gondolier stál vzadu nad nimi.
„Ostanú signoriny vo vile Esmeralde dlho?“ opýtal sa, zvoľnil tempo veslovania a utieral si spotenú tvár bledomodrou vreckovkou.
„Asi tak tri týždne. Sme obe vydaté,“ povedala Hilda svojím zvláštnym priduseným hlasom, ktorý sfarboval jej taliančinu tak cudzo.
„Ach! Teda tri týždne!“ zvolal gondolier a zmĺkol. Po chvíli sa ozval znova: „Budú si signory na tie tri týždne, čo ostanú vo vile Esmeralda, želať gondoliera? Na jednotlivé dni alebo na týždeň?“
Connie a Hilda pouvažovali. V Benátkach je výhodné mať vlastnú gondolu, ako je výhodné na pevnine mať vlastné auto.
„A aké člny majú vo vile Esmeralda?“
„Motorový čln aj gondolu. Ale...“ To ale znamenalo - nebudú vám stále k dispozícii.
„Koľko žiadate?“
Bolo to tridsať šilingov na deň alebo desať libier na týždeň.
Je to úradná cena?“ opýtala sa Hilda.
„Menej, signora, menej. Úradná cena je...“ Sestry pouvažovali.
„Dobre,“ povedala Hilda. „Príďte zajtra ráno a dohovoríme sa. Ako sa voláte?“
Volal sa Giovanni a chcel vedieť, kedy má prísť a čo má povedať - na koho čaká. Hilda nemala vizitku. Connie mu dala svoju. Hodil na ňu rýchly pohľad svojich ohnivých južanských belasých očí a potom na ňu pozrel ešte raz.
„Ach!“ rozžiaril sa. „Milady! Milady, však?“
„Milady Costanza!“ povedala Connie.
Prikývol a zopakoval: „Milady Costanza!“ a starostlivo si ukryl vizitku do záhrenia.
Vila Esmeralda bola dosť ďaleko, na okraji lagúny s výhľadom na Chioggiu. Bol to nie veľmi starý príjemný dom - terasy mal obrátené k moru a pod nimi bola dosť veľká záhrada s tmavými stromami, oddelená od lagúny múrom.
Hostiteľ bol hrmotný, dosť ťarbavý Škót, ktorý si pred vojnou nahrabal v Taliansku slušný majetok a za vojny ho vďaka jeho ultravlastenectvu povýšili do rytierskeho stavu. Jeho žena bola chudá, bledá, ostrá osôbka bez vlastného majetku a naopak postihnutá tým nešťastím, že celý život musela ututlávať dosť špinavé ľúbostné pletky svojho muža. Bol veľmi protivný najmä voči služobníctvu. Ale v zime mal ľahký záchvat mŕtvice a teraz bol znesiteľnejší.
Vila bola takmer celkom obsadená. Okrem sira Malcolma s dcérami tam bolo sedem ďalších hostí,
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Pán poneváč želá lady Jane dobrú noc, síce trochu skľúčene, ale s nádejou v srdci.
