ŠTILLA, MILOŠZNIEV A OKOLIE
Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, 1963
edícia Náš kraj
fotografie Jozef Cincík
obálka Milada Pruknerová
1. vydanie, 2.000 výtlačkov
monografie
240 s., slovenčina
hmotnosť: 540 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, na frontispice neautorské venovanie
4,50 € PREDANÉ 2X
*mipet2* (in *053*)
Kolektív autorov na základe rozsiahleho archívneho výskumu sa pokúsil interpretovať bohatú históriu Znieva i jeho okolia a ukázať, kde v celej svojej 850-ročnej histórii zohralo toto mestečko kladnú úlohu. Pretože išlo o problematiku zatiaľ neznámu, autori museli pristúpiť k výskumu svojho predmetu zo širších súvislostí a sledovať ako jednotlivé etapy spoločenského vývoja ovplyvňovali skúmanú oblasť Znieva a jeho okolia.
ZÁNIK TURČIANSKEHO KONVENTU
Rehoľa jezuitov bola zrušená 21. júla 1773 a jej majetky prešli na erár. Majetky prebrala zmiešaná komisia, ktorá pracovala v Kláštore pod Znievom v apríli 1774. Archív tunajšej rezidencie s trnavským ústredným archívom bol prevezený do Viedne a uložený v oddelení Hungarn (Exjezuiten akten fasc. 7044-7049 v registratíve: Comisio mixta pod sig. 387-K. u. k. Gemeinsames Finanzarchiv Bibliothek). V Kláštore pod Znievom zostala len čiastka archívu potrebná pre správu domínia. Správou domínia bol poverený posledný superior exjezuita Ignác Schmelczer. Mária Terézia darovala domínium 13. 2. 1774 trnavskej univerzite a po jej prevezení do Budína od r. 1785 slúžili majetky ako univerzitná základina tejto školy.
Konvent ako hodnoverné miesto pracoval aj po abolícii jezuitov, lebo jeho konventuálmi boli svetskí kňazi. Mária Terézia poverila r. 1780 novoutvorenú banskobystrickú kapitulu vedením agendy konventu a na tento cieľ darovala kapitule 1. júla 1780 časť majetkov domínia v Sielnici (203). Banskobystrická kapitula v júli 1780 presťahovala archív a pečať konventu do Banskej Bystrice a od 1. augusta vydávala verejné listiny v mene Turč. konventu aj s jeho pečaťou.
Zmena sídla konventu sa nepáčila zainteresovaným župám. Roku 1782 podali urgenciu so žiadosťou, aby snem rozhodol návrat konventu do Kláštora pod Znievom (204). Snem nezasadal. Riešenie prišlo na snem r. 1802. Zákonom č. 15 rozhodlo sa poveriť banskobystrickú kapitulu samostatným vedením hodnoverného miesta s vlastnou pečaťou, ktorú jej mal určiť kráľ (§1) uznať za právoplatné všetky verejnoprávne listiny, ktoré banskobystrická kapitula vydala v mene turčianskeho konventu od roku 1780. Takto po vyše 550-ročnej činnosti zanikol turčiansky konvent.
PRED ZRUŠENÍM PODDANSTVA
Prechod z 18. do 19. stor. prebiehal v znamení obrovského vypätia síl monarchie v boji s veľkou francúzskou revolúciou a Napoleonom. Pri insurekcii r. 1797 repatrícia jazdcov len farárom Turca vyniesla povinnosť vystaviť dvoch jazdcov (208), pričom sa počítalo na výstroj a výzbroj jedného jazdca 220,- zl. Prepoštský a farský kostol museli odovzdať svoje cennosti, aby pomohli zachrániť labilnú menu monarchie. Pri štátnom krachu r. 1811 stratili mnoho najmä obchodníci so zahraničím. Peňažné straty dosahovali až 77 %, ako je to presne vyčíslené pri Klu-chovskej fundácii na chudobných mesta.
Na Kláštor pod Znievom najťažšie doľahol rok 1813, keď došlo k Napoleonovej výprave proti Rusku. Uhorská časť pomocnej armády monarchie sa formovala v Turci a strediskom odvodov bol Kláštor pod Znievom, ako sídlo štvrtého okresu. Už na jeseň 1812 bola tu stála posádka pešieho pluku kniežaťa Mikuláša Eszterházyho. V štábe miestnej posádky bol podplukovník Aszent, major Kaufmann, kapitáni Folkusházy a Falzány a nadporučík Hugo Trsztany (209). Začiatkom r. 1813 sa začali odvody. Nováčkovia prichádzali a odchádzali smerom na Poľsko. V meste ich bolo stále okolo 300—400. Ubytovaní boli po domoch aj po 7—8 a prirodzene, nebolo konca-kraja ponosám pre toto mimoriadne veľké zaťaženie. Až hodne neskoršie rozhodla župná kongegácia, aby ťažisko povinností nepadalo len na Kláštor pod Znievom, ale čiastočne sa prenieslo aj na Sklené, Háj, Štubňu a Diviaky, kde boli nováčkovia tiež ubytovaní (210).
V prvej polovici r. 1813 musela župa odviesť na potreby armády 64 nováčkov, 20 jazdeckých koní, 14 ťažkých nákladných koní, 7 koní pre ľahké náklady, 88 volov, 508 meríc pšenice, 3.552 meríc jačmeňa, 4077 meríc ovsa. Výmena týchto naturálií v prepočítaní dosiahla sumu 23.537,-zl. (211).
Napoleonova porážka a roky mieru po nej akoby boli rozviazali vrece podnikavostí ľudí. Ľudia utekajú od peňazí a investujú ich, lebo zle pocítili na vlastnej škode finančný úpadok monarchie. Tejto okolnosti treba ďakovať, že vonkajší vzhľad Kláštora pod Znievom dostal do meruôsmych rokov ozaj mestský ráz. Investičné možnosti boli nepatrné. Kapitál nestačil na smelší rozbeh veľkovýroby, do pozemkov nebolo možno investovať, lebo poddaný ich zákonne stále nemal právo vlastniť. Investovalo sa preto do nových a prestavaných domov, do zariadenia domov a pamätalo sa aj na verejný záujem. Väčšina dodnes stojacich obytných domov solídneho tvaru a rozlohy bola stavaná do polovice 19. storočia.
Právne oddelenie základinových majetkov a panská stolica majú ustavičnú prácu s nespokojnosťou mešťanov, ktorí už naozaj ťažko znášajú poddanstvo a rok po rok sa húževnate bijú o kadžú piaď svojich práv. Vplyv myšlienok slobody nezostal bez ozveny ani tu. Mešťania neboli
