BUTTLAR, JOHANNES VONŽIVOT NA MARSE
(leben auf dem Mars)
Objavy NASA - misia Viking
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1991
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (532)
preklad Alojz Keníž
prebal Anton Sládek, Ján Zavarský
1. vydanie
ISBN 80-220-0309-3
kozmonautika, vesmír, záhady,
144 s. + 16 s. obrazová príloha
hmotnosť: 275 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný
1,50 €
*mipet2*UNK*vat-astr*
Johannes von Buttlar, odborník na kultúrno-historický výskum vesmíru, si získal celosvetové uznanie nielen serióznym prístupom k najaktuálnejšej problematike, ale aj literárnym spracovaním svojich diel. Okrem starých legiend a povestí o Marse interpretuje Buttlar v tejto knihe výsledky výskumu amerických sond Viking 1 a Viking 2. Ich poslaním bolo medziiným detailne vyfotografovať jednotlivé oblasti Marsu. Zábery sa okamžite stali jednou z najväčších senzácií tohto storočia: k najúžasnejším patrí dvanásť ľudských tvárí, pyramídy, zničené mesto Inkov. Šlo o hru prírody? Vznikli tieto útvary na Marse nárazmi meteoritov, pieskovými víchricami či zvetrávaním? Počítačová analýza však dokazuje, že spomenuté objekty nie sú dielom prírody ani náhody. Americkí vedci vedú diskusie o tom, že pred stotisíc rokmi existovala na Marse vysoko rozvinutá civilizácia. Prvotné formy života sa vo vodách pod povrchom Marsu pravdepodobne nachádzajú dodnes. Posledná kapitola knihy je výstražným varovaním pre celé ľudstvo: podľa vypracovanej štúdie o spôsobe znečisťovania životného prostredia a nekontrolovanom technickom pokroku na Zemi by sa i naša planéta jedného dňa zmenila na neobývateľnú púšť, akou je dnes Mars.
KTO MAL NA NOHE TOPÁNKU PRI GLEN ROSE?
Medzi mexickými dedinami Llano a Lampassas sa ťahá horský chrbát, ktorý sa volá Llano Uplift. Neďaleko odtiaľ, na druhej strane hranice s USA, leží v štáte Texas malé mestečko s hrdým názvom Londýn. A práve z tohto mestečka sa v júni roku 1934 rodina Hahnovcov, do ktorej vtedy patrila aj 32-ročná Emma Hahnová, vybrala na výlet do Liana Upliftu. Jedenásť kilometrov od texaského Londýna naši turisti úplne zablúdili a v Lampassas Arch, skalnom výbežku horského chrbta, čo vedie priamo do severovýchodne položenej dedinky Glen Rose, nečakane narazili na veľkú skalu s bludným balvanom. Turisti zastali. Dnes 84-ročná Emma Hahnová si už nevie spomenúť, kto zbadal, že zo skaly trčí kus kovu. Určite sa však všetci rodinní príslušníci pokúšali zvláštny kus kovu zo skaly vytiahnuť. Márne.
Emme Hahnovej nedal tento nevysvetliteľný objav pokoja. V nasledujúcich týždňoch sa niekoľkokrát s priateľmi a známymi vrátila na miesto nálezu a ukazovala im kus kovu zasadeného do horniny. Nakoniec ktosi navrhol, aby si priniesli nástroje. Kladivami a dlátami vysekali pätnásť centimetrov dlhý a dvadsaťpäť centimetrov široký kus skaly. A veru sa poriadne začudovali, keď napokon objavili staré kladivo so zvetranou a odlomenou rúčkou. Ako sa mohlo dostať do kameňa? Podľa mienky opýtaných vedcov šlo o bezvýznamnú vec. Kladivo i s rúčkou putovali ako kuriozita do malého miestneho múzea.
Už desaťročia sa v tej istej geologickej vrstve v rieke Paluxy pri Glen Rose objavujú ľudské odtlačky nôh aj topánok spolu s odtlačkami dinosaurov. Toto zistenie viedlo v Spojených štátoch k vášnivým diskusiám. Podľa evolučnej teórie totiž človek pred šesťdesiatimi miliónmi rokov ešte neexistoval.
Americký vedecký časopis Nature vo svojom 320. vydaní v roku 1986 označil preto tieto odtlačky za falzifikát. Ale už v nasledujúcom vydaní musel časopis Nature poskytnúť napadnutému profesorovi geológie z Institute for Creation Research v Ellaja v Kalifornii dr. Johnovi D. Morrisovi priestor na vyjadrenie. Dôkazovým materiálom sa rozhodne bránil proti výčitke, že naletel na falzifikát.
30. júna 1986 uviedol potom americký časopis Time, že obyvateľstvo okolo rieky Paluxy pri Glen Rose vedelo o záhadných odtlačkoch nôh a topánok v okolí už od roku 1908.
Dr. Hilton Hinderliter zo Štátnej univerzity v Pennsylvánii už roku 1982 napísal o týchto nálezoch:
„Pokiaľ ide o archeologické vykopávky, ktoré urobila skupina dr. Carla Baugha v usadlosti Emmita McFalla, uvádzam tieto skutočnosti: McFallovo územie leží čiastočne na brehu rieky Paluxy. Na mieste som sa mohol informovať a osobne presvedčiť o odtlačkoch, aby som si vytvoril vlastný názor. Na vlastné oči som videl nielen pred mesiacmi objavené odtlačky, ale aj nové, ktoré odkryli z geologických vrstiev za mojej prítomnosti. Navyše som aj sám objavil takéto odtlačky. Som presvedčený, že sú autentické a naozaj pochádzajú od človeka, ktorý žil v dobe dinosaurov... Keď som v auguste roku 1984 s dr. Baughom a ďalšími archeológmi robil vykopávky na McFallovom pozemku, objavili sme pri Taylor-Trail asi 180 metrov po rieke dve stopy saura a jeden odtlačok ľudskej nohy. Vlastnými rukami som ich odkryl. O ich pravosti nemôže byť ani najmenších pochybností. Okrem toho som sa osobne zúčastnil na odstraňovaní mohutného vápencového balvana. Pod ním sme narazili na odtlačok ľudskej nohy.“
Spory o odtlačkoch nôh a topánok neutíchali ani v posledných rokoch. Len nedávno však prišiel do reči aj záhadný nález kladiva z roku 1934. Kladivo so zlomenou rúčkou, ktoré upadlo do zabudnutia skoro na pol storočia, vybrali z múzea a odovzdali špecialistom na preskúmanie.
Hlavu kladiva podrobili dôkladnej analýze v metalurgickom inštitúte Batelle Memorial Laboratory v Columbuse v štáte Ohio a navyše ho preskúmali aj austrálski odborníci. Zistilo sa, že z 96 percent pozostáva zo železa, z 2,6 percenta z chlóru a z 0,74 percenta zo síry — išlo teda o dnes nepoužívané zloženie, lebo ...
