ALIMŽANOV, ANUARMAHAMBETOV ŠÍP
(Strela Machambeta)
Tatran, Bratislava, 1974
preklad Juliana Szolnokiová
edícia Hviezdoslavova knižnica (229)
ilustrácie Jan Meisner
prebal Jan Meisner
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
román, história
256 s., slovenčina
hmotnosť: 588 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: knižný blok dobrý, prebal po krajoch ošúchaný
0,50 € in **O1**
*mipet2* in **O1**
Stepné diaľavy. Akoby ich príroda stvorila len na to, aby človek spoznal voľnosť, lásku a chrabrosť. Nebol to však dar, ktorý robil život pohodlným. Step mala za suseda púšť a deťom dávala do vena krutosť páliaceho slnka i nemilosrdného mrazu. No ľudia ani slobodu nedostávajú ako dar. Aj kazašský národ si ju musel vybojovať. Po stáročia sa brániť proti cudzím nepriateľom a v tvrdých skúškach spoznať dejinnú pravdu, že niet rovnakej slobody pre bohatých a chudobných.
Kazašský spisovateľ Anuar Alimžanov si vybral z histórie svojho národa jednu kapitolu zo začiatku druhej tretiny minulého storočia. Do neveľkej historickej fresky pretavil pohnuté osudy básnika Mahambeta a jeho priateľov, ktorí sa pustili do nerovného boja so svojím chánom. Alimžanov nepíše veľkú epopeju, akou je dielo Muchtara Auezova o Abajovi, ktoré už na Slovensku vyšlo. Sústreďuje sa dramatický nerv udalosti cez osudy ľudí, rozpráva príbeh, kde láska, radosť, tragédia a žiaľ žijú ako susedia, ktorí sa oddávna usídlili na kazašskej zemi. A nič nie je vopred určené, každý sa musí sám rozhodnúť, kde sa v boji postaví, či bude schopný vymeniť pohodlný život dvorného básnika za biedu tuláka v nekonečných stepiach, za život štvanca, pero za meč.
Alimžanov sa nemusí dať unášať etnografickými podrobnosťami, aby sme pocítili osobitú atmosféru života kazašského národa. A uvedomili si, koľko neznámych stránok pred nami skrývajú osudy národov Strednej Ázie. Aké skreslené vládnu neraz názory o ich minulosti, ako málo sa vie o tom, ako prišli k pravde revolúcie.
S kazašským spisovateľom Anuarom Alimžanovom sa zoznamujeme po prvý raz. No nie je to autor v zahraničí neznámy. Román Mahambetov šíp uverejnili roku 1969, keď mal autor za sebou takmer pätnásť rokov literárnej práce.
V literatúre sa uviedol roku 1950 svojou prvou črtou ako mladý autor s bezprostrednými životnými skúsenosťami. Roku 1957 vyšli jeho práce po prvý raz knižne. Prózy Karavána ide k slnku a Belasé hory dosiali literárne ceny v Kazašskej SSR a novelu Pamiatka z Olrary odmenili cenou D. Nehrua.
Alimžanov veľa cestoval po Európe, Ázii a Afrike. Táto životná skúsenosť sa prejavila nielen v látke jeho viacerých kníh, ale aj v celom charaktere jeho umeleckého výrazu. Mahambetov šíp preto otvára jednu z nových stránok súčasnej kazašskej literatúry.
Všetci sa mlčky pustili do jedla.
- Za Srymovu hlavu cháni a generáli dávali tritisíc rubľov, - začal Sujunkara zoširoka.
- Jer-Targyna dva razy urazili a ponížili, chán ho vyhnal z rodnej zeme. Túlal sa po Kryme, ale keď ľudu hrozilo nebezpečenstvo, vrátil sa domov a viedol pluky do boja. Verím, že sa vrátiš do rodných aulov a budeš brániť svoj ľud... Ale buď ostražitý, Mahambet. Či doma, či v cudzom kraji vlk ostane vlkom. Myslím na Kajbalu. Nedôveruj mu. Priveľká dôvera zahubila aj Sryma.
Keď Sujunkara nakrájal mäso, utrel nôž o sáry čižiem z teľacej kože a strčil ho do pošvy. Vedľa na tigrej koži ležala šabľa a bulava. Žantas so záujmom prezeral vzorky na rukoväti šable.
- Dal by som ti ju, ale sám som ju dostal ako dar, - povedal Sujunkara, keď zachytil jeho pohľad.
- Od grófa, generála Suchetlena. Tu je list. - Batyr vytiahol z vrecka žltý zvitok a podal ho Miahambetovi.
- ...... Týmto Vám za dvoch ruských zajatcov, dopravených ku mne, posielam šabľu zdobenú zeleným aksamietom. Želám Vám, aby Vám táto vec bola osožná ...“ - čítal básnik. Na konci listu bol Suchetlenov podpis a pečiatka.
- „Nie sme nepriateľmi Ruska a nechceli sme, aby sa ono stalo naším nepriateľom,“ - tak som odpovedal na list, - povedal Sujunkara. - A teraz ti dám odpoveď na otázku, ktorú si mi položil pred jedením.
Kazachovia vravia: radšej žriebä z rodného aula než dobrý kôň u susedov. Som Adajov syn a zomriem tu pri Usť-Urte. Chivský chán podplatil toho pobehaja Čabeka - sľúbil mu, že ho urobí chánom v adajovskom rode. Čabek sa dal do spolku s ruským vzbúrencom atamanom Andrejom Streľščikovom.
No v adajovskom rode chán nevládol a vládnuť nebude. Tak oddávna prisahajú Adajovci nad kolískou i nad hrobom svojich synov. Dvoch synov som pochoval v rodnej zemi, tretieho zabili v žalári chivského chána. A ja teraz krúžim po Mynkystau a po Usť-Urte okolo drahých hrobov ako stará divá ťava, čo po-
