SUSANN, JACQUELINEÚDOLIE BÁBIK
(Valley of the Dolls)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1991
preklad Zora Petkovová-Kresáková
prebal Ján Zavarský, Anton Sládek
2. vydanie
ISBN 80-220-0169-4
beletria, román
376 s., slovenčina
hmotnosť: 437 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
1,40 €
*mipet2*belx*
*hroda2*belx
Modelka Anne, speváčka Neely, herečka Jennifer — tri krásne a úspešné ženy v magickom i zavrhovanom rozprávkovom svete Hollywoodu, tri hviezdy, ktoré sa stretávajú v rozličných obdobiach svojej kariéry, v najrozličnejších okamihoch lások i sklamaní... Hollywood šesťdesiatych rokov vidíme ako pestrú a lákavú mozaiku, pod lesklým povrchom sa však skrývajú zradné víry, ozajstný, drsný svet vášní, drog a alkoholu. Ako doň vstupujú, ako sa v ňom budú pohybovať mladé ženy nezvyknuté na bohatstvo a slávu, ako sa s ním vyrovnajú a akú úlohu v tomto nestálom prostredí zohrávajú ich partneri, to sú otázky všedného dňa, to sú problémy, ktoré sa odkrývajú na stránkach tohto príťažlivého, čitateľsky vďačného románu.
Jennifer
December 1945
Dotkni sa nebies mali vo Philadelphii dávať trikrát. Henryho predpovede sa ukázali správne. Mohli Boston vynechať a prísť s revue do New Yorku prv, ako mali v úmysle. Účinkujúci sa nevedeli dočkať newyorskej premiéry, a hoci boli presvedčení, že prinesú šláger sezóny, aj tak bolo ovzdušie napäté. Newyorskí kritici sú nevyspytateľní. Nič nebolo vopred zaručené.
Jennifer nedbala na predpremiérovú hystériu. Vystupovanie vo Philadelphii bolo pre ňu nanajvýš výhodné. Stála vo vestibule hotela a práve obdarúvala jedným zo svojich najžiarivejších úsmevov neodbytného philadelpského právnika, ktorý modlikal, aby s ním ostala ešte na posledný pohárik pred spaním.
„Sú tri hodiny,“ prosila ho. „A vyspať sa musím.“
„Zajtra môžeš spať celý deň. Poď, poznám istý klub, kde majú dlhšie otvorené — je to hneď vedľa.“
„Je chladno. A chcem sa trocha vyspať, Robby, namojdušu. Okrem toho nepijem, a ak vypijem ešte jednu kolu, roztrhne ma.“
„Ako ti môže byť chladno v tom kabáte?“ Významne pozeral na nový bobrí kožuch, ktorý mala na sebe.
Láskyplne ho potľapkala. „Si anjel, že si mi ho dal. Naozaj je teplejší ako môj norkový kožuch. Ale trocha vyspať sa musím.“
„Vezmi ma hore,“ prosil.
„Robby, bol si u mňa včera večer."
„Je taký zákon, že ľudia nemôžu byť spolu dve noci za sebou?“
„Áno, keď pracujem. Zavolaj ma zajtra.“ Mnohosľubne sa usmiala.
..O koľkej?“
„Okolo šiestej. Pôjdeme pred predstavením na večeru.“
„A potom...?“
„Aj potom,“ prikývla. Poslala mu bozk a vstúpila do výťahu.
Na dlážke pod dverami ležalo niekoľko odkazov. Jeden od kritika z novín. Ďalej dve žiadosti, aby zavolala ústredňu 24 v Clevelande. No, už je neskoro, nemôže volať mame. Pozrela, kedy bol odoslaný druhý telegram z Clevelandu — jedna tridsať. Ani jej mama nemala trpezlivosť čakať tak dlho na rozhovor. Bol tam aj odkaz od Anne. Podpísala nájomnú zmluvu na byt, ktorý našla, a že všetko je v poriadku. Anne je skvelé dievča. Jennifer jej závidela vzťah k Lyonovi. Musí to byť ohromné, keď človek vie takto ľúbiť. Ale keď je človek taký, nemôže už žiť inakšie. Pohladkala bobrí kožuch — jedna noc s Robbym. Tomu slúži dokonalá postava, aby človek dostal veci, za ktorými túži. Uvažovala, aké by to bolo, keby jej naozaj na niekom záležalo, keby milovala niekoho ako Lyon Burke. Lyona by bolo ľahko milovať... myslela na to, keď sa s ním zoznámila.
„Ešte stihneme dnešnú premiéru Tonyho Polara,“ povedal vtedy Henry. „Musíš sa ukazovať, aby sa na teba nezabúdalo. Dohovoril som, že ťa odprevadí Lyon Burke. Je vezmem Helen." Nebola pripravená na nikoho Lyonovho typu. Pocítila nával vzrušenia pri stretnutí s mužom, o ktorom vedela, že ju priťahuje, a ktorého chcela len a len pre vlastné potešenie. Mala v úmysle, že s ním strávi noc; potom sa objavil Tony Polar. Bola to napínavá chvíľa rozhodovania. Reflektor zamierený na Tonyho; Tony spievajúci pre ňu; všetky pohľady v miestnosti uprené na ňu; jej meravý úsmev; príťažlivosť Lyona Burka a jednako vedomie, že jej Tony Polar ponúka verejné objatie. Ako muž sa Tony nemohol porovnávať s Lyonom. Odhadovala, že sú asi rovnako starí — obaja asi tridsaťroční. Lenže jeden navždy ostane chlapcom, kým druhý už dlho bol mužom. Ale Lyon Burke bol iba agentom; Tony bol hviezda. To rozhodlo... Bolo to také jednoduché!
Vyzliekla sa, šaty nedbanlivo odhodila na stoličku. Zajtra vari dovolí Robbymu ostať u nej. Zišla by sa jej nová večerná toaleta. Zmraštila nos. Je taký fádny a tak dychčí! Ale jej treba nejaké šaty a muži, čo vyzerajú ako Robby, bývajú veľkodušní. Musia byť. A Lyon Burke... Ale on je prepychom, aký si nemôže dovoliť. V mysli akoby jej cvakol nejaký neznámy prístroj a automaticky vylúčil všetko nepraktické s presnosťou počítača, ktorý slúži ako nervová zábrana, aby jej city nebránili v rozhodovaní.
Nebývalo to vždy tak. Spočiatku sa city búrili. Ale to bolo dávno. Teraz už rozhodnutia prichádzajú samočinne. Znovu pomyslela na Lyona Burka. Veľmi zle — v ten večer to bolo zle načasované. V tú noc to musel byť alebo Lyon, alebo Tony; to bolo nesporné.
Lyon akoby ju chápal. Zrazu ju prekvapila nová myšlienka. „Sme si podobní! “ Pravdaže, tým sa všetko vysvetlilo. Ona je prepychom, aký si zase on nemôže dovoliť. Lenže Anne — Anne naisto nezapadá do jeho schémy. Zišla jej na um ďalšia čudná myšlienka. Možno, že sa Lyonovi nepáči. Ale to je smiešne. Páči sa každému mužovi. Odhodila podprsenku a nohavičky na zem a zastala si pred veľké zrkadlo. Skúmala si telo s nevšedným záujmom. Bola dokonalá. Obrátila sa bokom a skúmala profil svojich pŕs. Boli vzpriamené ako vždy. Založila si ruky a starostlivo urobila dvadsaťpäť cvikov na upevnenie pŕs. Otvorila lekárničku a vybrala z nej veľkú nádobku
