CRONIN, ARCHIBALD JOSEPHKLOBUČNÍKOV HRAD
(Hatter´s Castle)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1981
preklad Šarlota Barániková
edícia SPKK (393)
prebal Karol Rosmány
1. vydanie, 45.000 výtlačkov
beletria, román
524 s., slovenčina
hmotnosť: 577 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
DAROVENÉ
*mipet2* in **S1Z**
Veľká románová kompozícia o živote a úpadku brodieovskej rodiny sa odohráva v Škótsku v druhej polovici minulého storočia. Samoľúby a pyšný J. Brodie má v mestečku výnimočné postavenie, je tam jediným klobučníkom, a vo svojej rodine, vládne ako bezohľadný tyran. Kariéru mu však pokazí veľký obchodný dom, ktorý v mestečku postavia, ani deti sa mu "nevydaria": odstrašené jeho bezcitnou vypočítavosťou hľadajú si svoje miesto v živote bez neho, ba mladšiu dcéru doženie až k samovražde.
Boli bezchybne oblečení. Brodie blúdil očami od pukov na nohaviciach po lesknúce sa kravaty, biele goliere, snehobiele vreckovky a dokonalé ponožky až po elegantný tvrdý klobúk na otcovej hlave a chutnú čiapočku na synovej, kým sa nepristavil na úhľadnej ceduli s nápisom: „Oblečenie od firmy Mungo. Vás môžeme obliecť takisto.“
„Panáci,“ mrmlal Brodie. „Idiotskí panáci! Veď to nie je obchod s klobúkmi, ale panoptikum!“ Pripadalo mu to ako výborný žart, takéto figuríny v Levenforde ešte neboli, i keď sa nedávno hovorilo, že podobné novinky zavádzajú vo väčších glasgowských obchodných domoch. Brodie bol však presvedčený, že sa na tom celé mesto bude smiať.
Ako tak stál a vyzývavo si prezeral výklad, vyšiel z obchodu muž s veľkým balíkom pod pazuchou. V okamihu zamrzol Brodiemu úškrn na perách a pri srdci ho pichla zlá predtucha. Žeby už predávali? Toho človeka nepoznal, utešoval sa teda, že to bol asi oneskorený remeselník, ktorý niečo dokončieval alebo si bol po zabudnuté náčinie. Pekne upravený balík bol však podozrivý a do hĺbky Brodieho rozrušil, takže už menej sebavedome, pomaly vykročil k vlastnému obchodu.
Perry ho vítal ako inokedy, ba v to ráno, vzhľadom na také udalosti, ešte zdvorilejšie. Azda myslel, že za takejto situácie by mohol šéfovi ukázať svoju pravú cenu a dosiahnuť aspoň čiastočné zadosťučinenie za sklamané nádeje.
„Dobré ráno vám prajem, pán Brodie.“ Pre dnešnú príležitosť si Perry vymyslel jemný vtip, ktorý pokladal za bystrý a zábavný, pozbieral teda celú svoju odvahu i smelosť. „Dnes je prvý apríl, pán Brodie,“ povedal vzrušene. „Uvedomujete si, čo to znamená, že oni,“ vždy hovoril o nových susedoch takto neúctivo, „že otvorili obchod dnes?“
„Nie,“ zamrmlal Brodie a pozrel naňho spod obočia, „ale povedzte mi, keď ste taký múdry.“
„No, celé mesto si hovorí, pán Brodie, že si z nich urobíte prvý apríl.“ vyhŕkol Perry, a keď videl, že vtip mal úspech, celý šťastný sa zachichúňal. Brodie sa zasmial, lichotila mu predstava, že má sympatie celého mesta, a netušil, že je to len Perryho výmysel. Mohutné prsty zaťal v päste.
„Veď ja ich zrichtujem, to je pravda! Veď ja im narobím fašírku z toho zlatého cylindra. Nevedia, do koho sa pustili, ale ja im to ukážem.“ V tej chvíli, i keď nemal ani poňatia o nejakej taktike a ani najmenší plán v hlave, bol presvedčený, že konkurenciu môže úplne zničiť.
„Všimli ste si tých pajácov vo výklade?“ spýtal sa zamyslene.
„Áno, akoby nie! Pán Brodie, to je nová myšlienka veľkých obchodných domov. Originálna a moderná.“ V prvom návale konverzačného úspechu si Perry nahováral, že šéf možno hneď objedná zopár tých zaujímavých figurín. Oči mu žiarili od nadšenia, ale sklopil ich pod Brodieho bleskami — hneď si uvedomil, že tentoraz trafil vedľa.
„Hovoríte moderné. Veď je to hotové múzeum! Ľudia sa im budú rojiť pred výkladom.“
„Ale pán Brodie,“ namietol Perry placho, „veď to je dobre. Keď pritiahnete ľudí a upútate ich pozornosť, skôr vojdú do obchodu. To je čosi ako reklama.“
Brodie naňho neprítomne pozrel, potom zlostne zreval: „Aj vy ste pojedli tie isté bláznivé huby, že chcete mať luzu pred dverami? Ak áno, rýchlo to pusťte z hlavy, lebo vás to bude stáť miesto.“
Perry sa naňho pokorne díval a ticho poznamenal: „Veď to je voda na váš mlyn, pán Brodie.“ Potom sa chcel vrátiť na pevnejšiu pôdu a chytro dodal: „Ako vidím, predávajú aj pánsku galantériu, pán Brodie.“
Brodie zamračene prikývol.
„Hádam by nezaškodilo, keby sme aj my niečo zaviedli, pán Brodie. Povedzme traky alebo elegantné rukavice! To by bolo veľmi dobré, také jemné rukavice.“ Perry takmer prosil — tak rád by bol uplatnil všetky myšlienky, ktoré doteraz potláčal.
Ale jeho dobre mienené návrhy narážali na hluché uši. Brodie ho vôbec nevnímal, stál a skúmal svoje vnútro, hoci to nemal v povahe. Prečo sa odchýlil od svojich zvyklostí? Prečo, spytoval sa sám seba, postáva tu v obchode a nejde do svojej kancelárie so zvyčaj-
