MRÁZ, IGORPRESLÁVILI SLOVENSKO
S-Glóbus, 1991
fotografie Dušan Koutný, Peter Pospíšil, Ján Géci
obálka František Mayer
ISBN 80-900455-3-7
Encyklopédie, šport, životopisy
184 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 328 g
tvrdá väzba
stav: perfektný, nečítaná
predané
*BIB08* in **S6P**
PRVÁ DEKOROVANÁ MEDAILOU
Matylda PÁLFYOVÁ
S účasťou našich športovcov na OH 1936 v Berlíne boli problémy. Mnohí proti nej protestovali, pretože organizácia bola v rukách armády, ríšskym kancelárom sa stal roku 1933 A. Hitler, hrozilo nebezpečenstvo nacizmu. Starosti boli aj so zabezpečením štafety s olympijským ohňom, pochodeň (prvý raz vôbec) niesli z Olympie do Berlína cez Grécko, Bulharsko, Juhosláviu, Maďarsko, Rakúsko a naše územie. Šlo o významnú novinku, ktorou sa začala dodnes udržiavaná tradícia.
Čs. olympijský výbor sa napriek protestom rozhodol, že naši športovci na tieto hry pôjdu. Stalo sa tak aj na nátlak vlády a v snahe nenarušiť vzťahy s MOV.
Odcestovala 164-členná výprava a v nej 13 žien, zväčša gymnastiek. Bola to dovtedy naša najpočetnejšia výprava. Olympijskú rovnošatu si oblieklo aj deväť slovenských športovcov, z nich dve ženy: Margaréta Schieferová, prvá slovenská atlétka na OH, diskárka z Trstína a Matylda Pálfyová z Kostolian nad Hornádom, ktorá sa kvalifikovala do družstva gymnastiek. Práve ona, tak ako zápasník Jozef Herda, si vybojovala striebornú medailu. Ako prvá žena v slovenskom športe získala olympijskú poctu.
Gymnastika žien bola vtedy ešte v plienkach. Veď na MS 1934, dva roky pred OH, súťažili ženy prvý raz. Ich program pozostával z troch častí — z voľných zostáv na bradlách s nerovnakou výškou žrdí, na kladine a v preskoku koňa na šírku. Potom boli atletické disciplíny: beh na 60 m, skok do diaľky a hod oštepom. Ďalej rytmická zostava s hudobným sprievodom alebo spevom. Družstvá boli šesť — až osemčlenné a naše zvíťazilo v zostave V. Dékanová, E. Hájková, A. Hřebřinová, V. Foltová, V. Jarušková, M. Šebková, J. Bajerová, Z. Vermiřovská. Jediné cvičilo na bradlách s nerovnakou výškou žrdí a právom môžeme konštatovať, že naše dievčatá sú objaviteľkami tohto náradia. Matylda Pálfyová teda ešte v družstve nebola, hoci mala už 22 rokov, vybojovala si miesto až neskôr, čo bol v konkurencii českých gymnastiek nečakaný úspech.
Podľa dostupnej literatúry sa jej meno objavilo pred športovou verejnosťou až roku 1935, keď Spravodaj Sokolskej župy východoslovenskej Jána Kollára písal: „Sestra Matylda Pálfyová, členka Jednoty Košice, je první Slovenkou vůbec, ktorá se svou neúnavnou pílí probojovala do olympijského družstva žen a při konečných vylučovacích závodech umístila se na 4. místě se 73,0 body. Ve společném utkání olympijského družstva našeho s olympijským družstvem Sokola jugolávského v Lublani 31.5. dosáhla dokonce 3. místa ze všech závodnic počtem 71,4 bodu. Je to výkon vynikající, k němuž všichni sestře Matyidé blahopřejeme a na cestu k nejvyššímu závodu světa na OH do Berlína jí přejeme hodně zdaru."
Zažiarila rýchlo, v Berlíne štartovala v čs. družstve 12. augusta 1936 a urobila tam slovenskej gymnastike veľkú slávu. Družstvo bolo osemčlenné, obsadilo druhé miesto za Nemeckom, no kritiky sa zhodovali v názore, že malo zvíťaziť. Iba skutočnosť, že všade vládol nacionalistický šovinizmus a rozhodcovia tlačili domáce gymnastky do popredia, zapríčinila, že naše družstvo sa nevrátilo so zlatou medailou. Členka družstva M. Větrovská spomína: „Nášmu družstvu prisudzovali už pred odchodom víťazstvo, ale v atmosfére, aká vládla v Berlíne, kde nezáležalo na výkonoch, ale na drese s hákovým krížom, to bolo vylúčené.“
Pálfyová bola štvrtou našou najúspešnejšou gymnastkou a získala 63,67 b zo 75 možných bodov. Súťažilo sa na bradlách v povinných a voľných zostavách, na kladine a na koni. Vo viacboji štartovalo osem družstiev a naše v zostave: V. Foltová, V. Děkanová, Z. Veřmiřovská, M. Pálfyová, A. Hřebřinová, B. Dobešová, M. Větrovská, M. Bajerová. Teda päť gymnastiek z MS 1934, iba tri členky boli nové, medzi nimi aj Pálfyová.
Muselo to byť výborné družstvo, veď jeho základ zažiaril aj na MS 1938 v Prahe. Súťažilo sa vtedy dokonca aj v povinnej zostave na kruhoch, ďalej na bradlách s nerovnakou výškou žrdí, na kladine, v preskoku, v behu na 60 m, v hode diskom a vo voľnej spoločnej skladbe s kužeľami. Naše družstvo zvíťazilo s prevahou pred Juhosláviou, Poľskom a Bulharskom. Majsterkou sveta sa stala Vlasta Děkanová, ktorá obhájila titul z roku 1934, druhá skončila Zdena Veřmiřovská a tretia Matylda Pálfyová. Teda tri naše na stupňoch víťazov, a medzi nimi aj Slovenska, tiež členka víťazného družstva.
Po rozbití republiky a vzniku Slovenského štátu sa Pálfyová už nevenovala gymnastike. Telovýchova a šport prešli reorganizáciou, viaceré telovýchovné spolky zanikli, iné vznikali. Pálfyová sa presťahovala do Bratislavy, venovala sa atletike, jazdectvu a vodnej turistike. Jazdectvo sa jej stalo osudným. Zahynula tragicky pri jazde na koni 23. septembra 1944, ešte plná športovej energie a mladosti, iba 32-ročná (nar. 11. marca 1912).
Ešte menej správ existuje o prvom slovenskom gymnastovi-olympionikovi. Bol ním Košičan Ľudovít Kmeťko-Kmetyko, ktorý štartoval na OH 1912 v drese Uhorska a vo viacboji družstiev získal striebornú medailu. V archívoch sa uvádza pod menom Lajos Aradi-Kmetykó. Narodil sa 22. marca 1884 v Košiciach, neskôr žil v Budapešti, kde 4. januára 1952 vo veku bezmála 68 rokov zomrel.
