KITANOVIĆ, BRANKOČLOVEK, KTORÝ OTRIASOL TREŤOU RÍŠOU
(Čovek koji je uzdrmao treći rajh)
Obzor, Bratislava, 1983
preklad Michal Nadubinský
prebal Fedor Kiš
1. vydanie, 6.000 výtlačkov
literatúra faktu, história, II. svetová vojna
272 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 380 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
2,40 € PREDANÉ
*mipet2*
K veľkým dejinným stretnutiam oddávna patria aj veľkí vyzvedači, a tak — pochopiteľne — ani druhá svetová vojna nemohla nemať svoje veľké postavy. Nepochybne k nim patrí aj hrdina knihy Človek, ktorý otriasol treťou ríšou leutnant Paul Siebert, vlastným menom Nikolaj Kuznecov, ktorý bol jediným sovietskym vyzvedačom na vysokej úrovni pravidelne sa vracajúcim z miest svojho pôsobenia v hitlerovskom prostredí na svoju základňu medzi sovietskych partizánov. Toto jeho zvláštne postavenie mu dovolilo byť nielen úspešným spravodajcom klasického typu, ale umožňovalo mu uskutočňovať aj mnohé iné operácie, napríklad únosy popredných hitlerovských pohlavárov. Dielo Človek, ktorý otriasol treťou ríšou vychádza zo zachovaných dokumentov a spomienok, usiluje sa byť predovšetkým spoľahlivým svedectvom o bohatej spravodajskej činnosti sovietskeho vyzvedača, ale vďaka mnohostrannej aktivite svojho hrdinu a jeho spolupracovníkov uvádza čitateľa aj do zákulisia najvýznamnejších bojových a diplomatických akcií druhej svetovej vojny (napr. dnes priam legendárne bitky pri Stalingrade a Kursku, prenesenie Hitlerovho hlavného stanu na Ukrajinu, Teheránska konferencia a i.). Navyše aj sám osud leutnanta Sieberta, resp. Nikolaja Kuznecova bol taký dramatický, že hoci sa kniha o ňom Človek, ktorý otriasol treťou ríšou zakladá na dokumentárnom materiáli, číta sa ako nesmierne napínavý a dobrodružný román.
TRÁPENIE KAPRÁLA SCHMIDTA
Bývalému gaulajterovi Východného Pruska a ríšskemu komisárovi okupovanej Ukrajiny Erichovi Kochovi sa podarilo prežiť vojnu a potom sa dlhé roky skrýval pred spravodlivosťou pod rozličnými menami vo viacerých krajinách. Hitlerovho zástupcu pre okupované oblasti na Východe, jedného z najstarších vodcov nacistickej strany s členskou legitimáciou číslo 60, chytili až v roku 1958. Jeho meno sa často spomínalo počas procesu s vodcami tretej ríše v Norimbergu roku 1946, ale myslelo sa, že je mŕtvy.
Na lavicu obžalovaných zasadol až 20. októbra 1958 pred varšavským súdom, hoci súd oddielu Víťazi ho už roku 1942 odsúdil na trest smrti. Zostarnutý, zhrbený, neobratný ako vypĺznutý kocúr sa tento zločinec, ktorý posielal milióny ľudí na smrť, správal pred súdom skrúšene a usiloval sa takto naivne vyvolať súcit, ba dokonca pochopenie.
O procese písala celá svetová tlač ako o nesmierne významnej udalosti.
Nezvyčajný zvrat v tomto procese nastal, keď sa ako svedok zjavil Poliak Józef Kurjati, bývalý spravodajca z oddielu Víťazi:
- Za zločiny proti ukrajinskému, poľskému, ruskému, židovskému, litovskému, bieloruskému, českému, slovenskému, moldavskému a estónskemu národu odsúdil náš oddiel v roku 1942 Ericha Kocha na smrt’. Bolo nariadené, aby trest vykonal Nikolaj Ivanovič Kuznecov, známy v oddiele ako Nikolaj Vasilievič Gračev, ktorý v Rovne pôsobil ako nemecký dôstojník pod menom Paul Wilhelm Siebert... Tu, - a Kurjati zdvihol hore v Poľsku vydanú knihu pod názvom Kde je oberleutnant Siebert?- tu sa o tom všetkom píše podrobne...
Bývalý Hitlerov zástupca sa naježil, len čo sa spomenulo meno Paul Siebert. V momente sa mu zazdalo, akoby sa okolo neho hmýrila a preplietala kopa predstáv a obrazov ako zo sna... Cez hmlu spomienok sa mu pred očami zjavila postava energického oberleutnanta so sivými očami:
- Paul Siebert, terorista? Prosím slávny súd, aby na niekoľko dní prerušil proces a aby som dostal k dispozícii knihu o Paulovi Siebertovi.
Vo svojej záverečnej reči bývalý gaulajter povedal niečo, čo v sále vyvolalo hlasný smiech:
- Prosím slávny súd, aby vzal do úvahy, aký som bol humánny, ak som dokonca zachránil život sovietskemu teroristovi ...
Varšavský súd fuhrerovho „humánneho" spolupracovníka odsúdil na smrť.
★ ★ ★
Palác Ericha Kocha, respektíve Ríšskeho komisariátu Ukrajiny, bol kedysi guberniálnym gymnáziom, na ktorom študoval aj známy ruský spisovateľ Vladimir Korolenko (1853 až 1921). Teraz v tejto budove sídli Oblastný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Táto veľmi pekná a štýlová budova sa nachádza na Kalininovej ulici, ktorá sa počas vojny po nemecky volala Schloss-strasse*. Reichskomisár túto budovu využíval aj ako svoju osobnú rezidenciu.
Palác obklopoval priestranný park. Aleje storočných dubov, líp, javorov, smutných vŕb, borovíc, jedlí, platanov a briez mu dodávali vzhľad zmodernizovaného šľachtického hniezda. Kvetinové aleje, zelené trávniky a prechádzkové cestičky udržiavali záhradníci, ktorých priviezli z Holandska a Čiech. Počas teplých dní si gaulajter rád hovel na malej vyvýšenine uprostred záhrady, v tieni orgovánových kríkov, bazy a širokolistých južných rastlín, ktoré sa tu v ústraní skrytom pred severnými vetrami akosi udomácnili. Veľký bazén, v ktorom sa voda ohrievala a stále cirkulovala, bol určený len pre neho a pre vysokých hostí z Berlína.
