GREGOR-TAJOVSKÝ, JOZEFSPISY GREGORA-TAJOVSKÉHO
Sväzok IV. (1907-1909.)
(Zpod kosy.)
Kníhtlačiarsky úč. spolok, Turčiansky sv. Martin, 1921
beletria, próza krátka, poviedky
160 s., slovenčina
hmotnosť: 232 g
tvrdá väzba
stav: dobová preväzba, dosky ošúchané, bez frontispice
*mipet2* in **S4Z**
II.
Matúš, navyknutý na široké pole, čerstvé povetrie, svobodu, v Lepolde pochorieval a neskoršie viac bol v špitáli, ako v arešte. V tých tmavých, úzkych, mokrých múroch dostal lámku, že mu všetky údy okľavely.
Žene dával často písať, ona jemu tiež, ale, odíduc do mesta, prišiel mu list nazpäť, a Anča mu viac nepísala, kde je, čo je. To ho zronilo.
Upadol i na mysli, duchu tak, že mu bolo strašné to prenášať. Do zbláznenia! A že pochorieval, preto často pomyslel si, prečo on tam hynie, a v duši nenachodil základu, pre ktorý by bo! vďačne trpel. Chybela mu, na príklad, pomsta, povedomie obrany, príčina vážna alebo namyslená, pre ktorú by bol „právom“ vraždil a teraz za to v arešte sedel. On len to čím ďalej, tým lepšie videl, že bez potreby, keď i tak kradol, zabil, k tomu ešte človeka, a tak vrhol seba do areštu, ženu vydal planému životu. Lebo dozvedel sa po roku od istého krajana-areštanta, že Anča bola odišla do mesta a že s kadejakými galganmi panskými mrcha život vedie.
Keď sa vše trochu uspokojil, uzdravil, pomáhal v arešte pri debnárčine, alebo, keď chorobou oslabol, pri košikárstve. Z areštu ťa pred časom nevysvobodí iba smrť. Šiel za robotou, aby zabúdal v nej duševný svoj stav.
Mnohým to ide ľahko, mnohí sú tam už vyprobovaní, zlí ľudia. Podajedni i pochvaľujú si život rabský.
Matúš, vidiac to, tým viac sa zamýšľal a klesal na mysli. Hrozne mu bývalo, chcel si vziať život. Ale si zas pomyslel, že či takto a tu má zhynúť? Že veď je mladý ešte, ak by mu predsa zasvietilo niekedy ešte slnko, ovial ho svieži vietor, vystrel údy... Pomysliac pritom na ženu, zúfal i dúfal, pokúšal čerta i Boha. Bolesť, otázky, pochybnosti i nádej topil sám v svojej duši, tým viac, že sa ani nemal, ani nesmel komu požalovať, lebo sa tam málo obrátilo ľudí s citlivejšou dušou.
Žene v srdci odpúšťal, lebo presvedčil seba, že vlastne on ju zasotil do toho bahna, a zas utvrdzoval sa, že ju on môže vytiahnuť z neho, len by sa vysvobodil z areštu...
