SCHWARTZ, MARCOLÁSKA V BIBLII
(Los amores en la Biblia)
Ikar, Bratislava, 2003
Media Klub
preklad Milada Pauleová
obálka Viera Fabianová
ISBN 80-551-0641-X
Biblia
248 s., slovenčina
hmotnosť: 293 g
tvrdá väzba
stav: výborný
3,50 €
*mipet2* in **S1P**
Čo znamenala láska pre biblické postavy?
Ako sa zamilovávali?
V čom spočívalo manželstvo?
Ako sa oslavovala svadba?
Aké formality bolo treba pri rozvode?
Ako vyzeral intímny život?
Prečo sa panenstvo tak veľmi cenilo?
Aký osud stihol cudzoložníkov?
Akceptovala sa homosexualita?
Kniha dáva odpoveď na tieto i ďalšie otázky a osviežuje v pamäti napínavý svet, v ktorom nechýba erotika, zvádzanie, žiarlivosť i zrada podobne ako v najlepších románoch.
Ráchel, Jakub, Ester, kráľ Araxerxes (Xerxes I., Biblický Asuer), Betsabe, kráľ Dávid, Sára, Abrahám a mnoho iných veľkých biblických postáv nám prostredníctvom autora Marca Schwartza, skvelého znalca svätých textov, ukazuje inú tvár, ako poznáme, tvár ľudí, ktorými lomcujú ľudské city a vášne.
MARCO SCHWARTZ pracuje ako novinár. Narodil sa v Kolumbii roku 1956 a v súčasnosti žije v Španielsku. Absolvoval univerzitu v Izraeli a New Yorku, kde pôsobil ako zahraničný spravodajca. Roku 1983 získal v Kolumbii Národnú novinársku cenu Simona Bolívara za investigatívnu žurnalistiku.
Techniky zvádzania: Judita a Rút
Pri zvádzaní muža žena si zvyčajne pomáhala voňavkami, nápadnými šatami, šperkami a líčením. Judita sa pripravila naozaj svedomito, aby uskutočnila svoj úmysel podmaniť si asýrskeho generála Holofernesa a zabiť ho. Krásna Izraelitka „zobliekla si i vdovské šaty, umyla si telo vodou a natrela sa voňavým olejom. Učesala si vlasy, založila si turban na hlavu a obliekla si sviatočný odev, ktorý nosievala za života svojho muža Manassesa. Obula si sandále, navliekla si krúžky na nohy, vzala náramky, prstene, náušnice a všetky ostatné ozdoby a upravila sa tak, aby upútala oči všetkých mužov, čo sa na ňu pozrú“. Judite, pravdaže, plán upútať generála vyšiel. Ten neskôr usporiadal vo svojom stane hostinu, a keď zostal so ženou sám, už celkom podgurážený od vína, využila jeho opitosť a odsekla mu hlavu.
Ďalším známym prípadom zvádzania bola vdova Rút, ktorú navádzala svokra Noemi, a podarilo sa jej získať bohatého sedliaka Bóza, keď si ľahla až do jeho postele!
Keď sa Noemi dozvedela, že Bóz si Rút všimol, dala dievčaťu nasledujúce pokyny: „Náš príbuzný Bóz, s ktorého služobnicami si bola (pri žatve), túto noc veje jačmeň na humne. Umy sa, pomaž sa, obleč si (krajšie) rúcho a choď dolu na humno! Ale nech ťa nezbadá ten muž, dokiaľ neprestane jesť a piť! A keď sa potom odoberie na odpočinok, všimni si miesto, kde si ľahne. Potom pôjdeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš robiť.“
Dievčina sa riadila pokynmi svojej dômyselnej svokry a išla do humna, kde bol Bóz. Keď sa najedol a napil, takže bol „v dobrej nálade“, uložil sa vedľa hromady jačmeňa. Potom prišla „potichu ona, odhrnula mu z nôh prikrývku a ľahla si. O polnoci sa ten človek preľakol a skrútil sa, lebo mu žena ležala pri nohách. I opýtal sa: ,Kto si?‘ Ona odpovedala: ,Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri okraj (svojho plášťa) na svoju služobnicu, lebo si mi príbuzný!“
Bóz sa dal zviesť, ale v tú noc nemohol nad Rút rozprestrieť okraj plášťa (symbol manželského vlastníctva), lebo mala ešte ďalšieho príbuzného, ktorý mohol uplatňovať právo príbuzenstva. Táto prekážka neskôr odpadla, ako sa o tom píše v kapitole o manželstve.
Nahota
Milenci šťastne sa oddávajúci vášni v Piesni piesní kontrastujú s predstavou nahoty, ako ju podáva Biblia. Bola synonymom hanby, biedy, straty cti, pohany. Zvyk milovať sa v noci, pod rúškom tmy, bol nepochybne spojený s pocitom nepokoja, ktorý vyvolávala u biblických rozprávačov predstava tiel bez odevu.
Podľa biblického rozprávania bola nahota u človeka prirodzeným stavom. Situácia sa však zmenila, keď prvého muža a prvú ženu had naviedol ochutnať zakázané ovocie. Vtedy „otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky.“
Od tejto chvíle sa nahota začína spájať s dosť negatívnymi súvislosťami. Noe, praotec z čias potopy, preklína svojho syna Chama a všetkých jeho potomkov, pretože videl svojho otca nahého, keď opitý zaspal v stane. A naopak, Noe chváli ďalších dvoch synov, Sema a Jafeta, ktorí vzali plášť, „si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu.“ Nahota si protirečí s posvätnými oltármi: Mojžišov zákon vyžaduje od kňaza používať spodky. „Narobíš aj krátkych plátenných spodkov na zakrytie ich nahoty, budú siahať od bedier až po stehná,“ prikázal Pán Mojžišovi.
Nechať nepriateľa nahého či polonahého sa pokladalo za najväčšie poníženie, aké ho môže postretnúť. Práve toto urobil čerstvo korunovaný kráľ Amončanov Hanon vyslancom, ktorých poslal izraelský kráľ Dávid, aby vyjadrili sústrasť v žiali za Hanonovým otcom. Amonské kniežatá totiž Hanona presvedčili, že poslovia neprišli prejaviť sústrasť
