MINÁČOVÁ, LIBUŠAÚSPEŠNÝ MUŽ
Smena, Bratislava, 1965
edícia Štafeta (13)
prebal a frontispice Vincent Hložník
doslov Pavel Koyš
1. vydanie, 8.700 výtlačkov
beletria, novela
104 s., slovenčina
hmotnosť: 204 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
*mipet2* in **S1P**
Zachytil skúmavý pohľad hlavného inžiniera, ktorý ich zobďaleč pozoroval. Keď si predstavil, že počul ich rozhovor, bolo mu odrazu nepríjemne. Ale ona už prikročila k hlavnému inžinierovi a s tvárou zvedavého dievčatka, ktoré práve siaha po zaujímavej hračke, povedala:
— Aký pekný ste v týchto šatách, inžinier!...
Biele zuby v počernej, hrubo tesanej tvári sa mu zaleskli a husté čierne obrvy mu potrhlo.
— Pekný? Tak si ma obzrite, keď vám to dobre padne...
— Práve som začala — odpovedala pichľavo.
— Ale chytro! — šacujúci pohľad sa po nej skĺzol ako blesk.
— Počkajte, neponáhľajte sa — bránila sa až príliš hlučne, vyvedená trochu z rovnováhy. — Dúfam, že vo svetle baníckeho kahanca bude vaša výrazná tvár ešte zaujímavejšia...
— Na to som nemyslel — povedal hlavný inžinier a rozhodne pristúpil ohorok cigarety špicou gumenej čižmy.
Počúval, ale nedíval sa na nich. Ešte niekoľkokrát potiahol z cigarety dlho a výdatne, potom rázne vstal. Keby to bol býval niektorý iný chlap, bol by sa iste na neho nahneval, ale na tohto nie. Hlavný inžinier bol človek podľa jeho chuti, dokonca aj kliať vedel lepšie ako on a ani v opaprikovaných vtipoch ho nikto ne-tromfol. Ovoniaval brvná, výdrevy ako poľovnícky pes stopu. Smer vetra ho strašieval ešte aj v spánku. O polnoci, keď vonku zavýjal vietor, telefonoval z domu, či je na šachte všetko v poriadku. Nikto sa mu nesnažil nahovoriť o sebe to, čo nebol, alebo to, čo nebolo. Ani on nie. A čo sa stane, keď bude vedieť? Ostatne, on to iste vie — o nej a o ňom. Chlap, čo zažil v bani smrť baníkov, trest za ňu ako spoluzodpovedný za prevádzku v závode, človek, čo nepozná deň, noc, celé hodiny vie byť na nohách bez jedla, len o čiernej káve, taký chlap sa aj na také čosi díva inak. Oni, chlapi, sa poznajú. Vedia, čo je len tak a čo naozaj. A predsa sa mu v tej chvíli znevidel.
— Ide sa — povedal trochu nasilu a vykročil, nedívajúc sa, či ho nasledujú. V známkovni a v lampovni ho zabavili ženy. Zbadal ju nastupovať do ťažnej klietky spolu s inžinierom a s niekoľkými ženami. Neurčito sa usmievala a zvedavo sa rozhliadala okolo seba.
Predstiera záujem, len aby sa mu zapáčila, pomyslel si otrávene. A predsa by si v tej chvíli nič tak neželal ako to, aby stála pri ňom, aby sa chlapi, ktorí okolo prechádzali, neusmievali závistlivo i dobromyseľne nad tými dvoma, ale nad ním a nad ňou. Chcel by sa ukázať, že je s ním. Bola jednoducho reprezentačný zjav. Ani neforemné fáračky nezakryli, že má dlhé, štíhle nohy, útly pás, veľké prsia, a chlapi v bani to vedia oceniť. Pravdaže, okorenia to po svojom. Škoda, že kým sa on bude zapodievať ženami chlapov z brigády, zatiaľ Helena bude mať pre každého slovo, pohľad, iba pre neho nie. Bude ako psík poslušne skackať za hlavným inžinierom, počúvať ho a pritom sa múdro tváriť; bude naňho vyvaľovať oči, ako to len ona vie, keď chce na nejakého mužského zapôsobiť. Potvora!
VYSTÚPILI Z KLIETKY a vykročili po hlavnej triede. Ženy hľadeli zvedavo okolo seba, zhovárali a chichúňali sa bez prestania.
Veď vás ten smiech prejde, pomyslel si. Pár kilometrov dnes pošliapete, a keby som bol taký, aj po štvornožky. Zbadal ženu prvého odstreľovača, inak ženu
