STRMEŇOVÁ, JIŘINANA PRAHU DOSPELOSTI
Mladé letá, Bratislava, 1976
prebal Lubomír Longauer
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
sexualita, rodina
128 s., slovenčina
hmotnosť: 233 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: prebal ošúchaný, s fľakom, knižničné pečiatky
0,20 €
*mipet2* in **S1P**
CHORÍ ĽUDIA— CHORÉ VZŤAHY
Vzťah medzi dvoma pohlaviami nazývame heterosexuálnym. Tento výraz vám iste nie je taký známy, ako jeho protiklad, homosexuálny. Tieto slová sú vytvorené z gréckych predpôn hetero — rozdielny a homo — rovnaký. Heterosexuálny záujem, teda záujem jedného pohlavia o druhé, je spoločnosťou aj lekárskou vedou považovaný za normálny.
Pre nikoho však nie je tajomstvom, že si ľudská sexualita niekedy hľadá aj iné cesty uspokojenia, než je normálny pohlavný styk medzi mužom a ženou. Homosexuálne záujmy, teda sexuálne vzťahy medzi rovnakými pohlaviami, treba považovať za javy úchylné a nezdravé. V mnohých štátoch homosexualitu považujú za spoločensky nežiadúci, nebezpečný jav, a niekde ju preto aj trestajú. V našej socialistickej spoločnosti máme na vec ten náhľad, že homosexualita patrí skôr k lekárovi než k sudcovi.
Homosexualita, pravdaže, nie je jav ani nový, ani zriedkavý.
Klasickým príkladom homosexuality zo staroveku je poetka Sapfó (asi 600 rokov pred n. L). Bola to najväčšia grécka poetka a žila na ostrove Lesbos, ktorý sa tak volá dodnes, obklopená svojimi priateľkami a družkami. Meno ostrova a poetky nám slúži na označenie homosexuálneho vzťahu medzi ženami — hovoríme o lesbickej láske alebo o sapfinizme.
V modernej spoločnosti sa nemálo vedcov venovalo skúmaniu tejto úchylky, takže si o nej aspoň v hrubých črtách vieme utvoriť predstavu. Všeobecne možno o homosexualite povedať, že vzťah medzi dvoma rovnakými pohlaviami nemôže byť plným, bohatým a povzbudzujúcim vzťahom, akým je láska medzi mužom a ženou. Tieto vzťahy sú v rozpore so základným cieľom pohlavného života — a to je zrodenie človeka. Sú plné konfliktov, nezmyselnej žiarlivosti a nikdy dvom partnerom neposkytnú skutočné blaho, ani fyzické, ani psychické.
Podľa štatistík asi desať percent mužov je (alebo aspoň po určité obdobie svojho života bolo) homosexuálnych. Ženská homosexualita je podľa všetkého oveľa zriedkavejšia, ženy sú hádam väčšmi ženami, ako sú muži mužmi.
Zdá sa, že najčastejšie sa na toto scestie dostávajú muži, ktorým vonkajšie okolnosti od malička bránili nadobudnúť normálny, zdravý pomer k žene. Môžbyť, že matka bola v ich rodine tou najsilnejšou osobnosťou, čo hravo zahnala manžela do kúta a mocne vládla i svojim synom, ktorým, pravdaže, prekazila akýkoľvek pokus o zblíženie s nejakým dievčaťom. Nemálo mužov bolo vychovaných tak, že k žene cítia len bezhraničné pohŕdanie a sú presvedčení, že nijaká ich nie je hodna. Aj pôžitkári a rozmaznaní muži, ktorí majú vyslovenú nechuť viazať sa nejakými povinnosťami alebo hoci len oplácať žene drobné pozornosti, sklznú neraz vo svojom sexuálnom živote medzi homosexuálov. Pravda, zo vzťahu k druhému mužovi nikdy nemôžu vzniknúť pre nich také záväzky a povinnosti ako zo vzťahu k žene. Žene sa môže narodiť dieťa a z toho vyplýva povinnosť aj pre muža. Žena bude chcieť založiť spoločnú domácnosť a v tejto domácnosti by mal mnoho nových povinností aj muž. A pred touto predstavou homosexuál s hrôzou uniká.
Úskalím vo vývine sexuálnych záujmov môžu byť aj vzory silných, schopných mužov, pretekárov, kulturistov, všestranných hrdinov. Chlapci sa neraz v týchto mužoch vidia, stanú sa ich napodobovateľmi a nemajú ani kúsok mysle a času pre dievčatá. Normálni, zdraví
