SINCLAIR, UPTONKRÁĽ TRAGAČOV
(The Flivver King: A Story of Ford-America)
Práca, Bratislava, 1948
edícia Život (1)
preklad Paľo Orth
obálka Orest Dubay
ilustrácie Orest Dubay
30.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra americká,
224 s., slovenčina
hmotnosť: 330 g
tvrdá väzba
stav: zachovalá, bez prebalu
0,90 €
*mikpa* *kat-belx*
A tak Abner Shutt mal dva roky plné ruky práce a jeho denná pláca sa zvýšila na osem dolárov a štvrť, čo sa zdalo astronomicky veľa, no v skutočnosti nebolo to nič neobyčajné, lebo vyučení stolári a murári dostávali až osemnásť dolárov a ceny všetkého sa zvyšovaly práve tak rýchle ako pláce. Mali teraz iba tú výhodu, že splátky na ich dom boly pevne ustálené a nijaký domáci pán ich nemohol zvýšiť, ako sa stávalo mnohým nájomníkom. A keď sa Abner zastavil v banke, aby tam složil mesačnú splátku, vždy sa usmial pod fúzikmi, lebo peňazí bolo ako smetí.
Poddielovedúci sa vozil do práce ako pán, a keď bolo zlé počasie, pribral si dvoch spoluzamestnancov, ktorí mu za každú cestu zaplatili medenák. No bolo to zjavne na škodu spoločností pre verejnú dopravu, ktoré sa pokúšaly zamedziť takéto zvyky, a táto okolnosť priviedla Abnera a ľudí ako on na to, že sa začínali zaujímať o politiku. Druhá príčina zvýšeného záujmu o politiku bola, že pán Ford kandidoval na senátora Spojených štátov za Michigan, z čoho sa vyvinul ostrý politický boj — prvá a posledná príležitosť, že sa vo Fordových závodoch smelo hovoriť o politike. Súperom Henryho bol istý námorný dôstojník a celá kampaň bola vlastne úsilím námornej ligy potrestať kacíra. Jeho súper shromaždil päťmiliónov dolárov a kúpil si celý štát; aj Henry utratil veľa peňazí, ale ešte viac vydal na sbieranie dôkazov proti svojmu protivníkovi a neskôr sa mu dostalo zadosťučinenia tým, že ho dostal pred súd, kde ho odsúdili pre úplatkárstvo.
Vďaka úsiliu Abnera a Henryho Amerika vojnu vyhrala; no nevedno, z akých príčin, svet nebol ešte bezpečne zaistený pre demokraciu. Zjavilo sa tu nové nebezpečenstvo, doteraz neznáme, ktorému sa hovorilo boľševizmus. V Amerike ich bolo veľa a báli sa ich tu ešte viac ako nemeckých špiónov. Noviny vnukaly Abnerovi, aby bol ostražitý pred nimi, a on bol ochotný robiť, čo len mohol, no v tejto opatrnosti ho miatla skutočnosť, že ich vždy vyobrazovaly so strapatou čiernou bradou a jediný takýto človek, ktorého Abner kedy videl, bol židovský trokár, čo sa pokúšal nahovoriť Mill y, aby od neho kúpila čipky a pančuchy.
Prirodzene, v dielňach boli škamravci; no oni tu vždy bývali a vyzerali tak ako predtým, unavení a prepracovaní robotníci; ťažko mu bolo veriť, že teraz boli v službách Moskvy. Ľudia boli nepokojní, vojna ich vybičovala do horúčkovitej činnosti a skončila sa potom príliš rýchlo prv, než by mohli uskutočniť hrdinské činy, na ktoré sa pripravovali. Abner vídaval na rohu ulíc chlapov a rečnícke shromaždenia; Abner prešiel zavše pomimo nich na svojom tragači, nikdy sa nepristaviac, ale s času na čas sa v novinách dočítal, ako polícia takýchto ľudí zatvárala, lebo vyvolávali nepokoje.
.....................................................................................
... posledná veta ...
"Ak niekto vie, kam tento svet speje, vie oveľa viac ako ja."
